Reformu kritizuje aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Podľa jeho slov ministerstvo nemá v oblasti vysokých škôl reálnu víziu a reformu chce pre politické body.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. októbra (TASR) – Rektori nesúhlasia s novelou zákona o vysokých školách, nezodpovedá podľa nich obsahu ani výsledkom rokovaní kontaktnej skupiny. Uviedli to v komuniké z utorkového zasadnutia rozšíreného prezídia Slovenskej rektorskej konferencie (SRK), na ktorom sa zúčastnili aj členovia kontaktnej skupiny pre novelizáciu vysokoškolskej legislatívy. Rada vysokých škôl Slovenskej republiky (RVŠ SR) žiada o stiahnutie návrhu novely z medzirezortného pripomienkového konania.
Zástupcovia rektorov tvrdia, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR skupinu využilo ako 'zásterku' na presadzovanie svojich politických zámerov. „S takýmto prístupom sa zástupcovia rektorov nevedia stotožniť a ďalej sa stretnutí kontaktnej skupiny nebudú zúčastňovať,“ uviedli vo vyhlásení. Vedenie rezortu školstva podľa nich vedome podsúva verejnosti nepravdivé informácie, a preto stratilo ich dôveru. Z tohto dôvodu spolu s ostatnými reprezentáciami vysokých škôl oslovia priamo predsedu vlády SR.
Podľa RVŠ SR sa ukázalo, že "ministerstvo nemá záujem o korektný dialóg s reprezentáciami vysokých škôl". Z tohto dôvodu vedenie ministerstva stratilo jej dôveru. Ministra Branislava Grhlinga (SaS) a štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa vyzvali na odstúpenie z funkcií. V prípade nesplnenia požiadaviek rada vyzýva na zapojenie sa do protestných akcií.
Reformu kritizuje aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Podľa jeho slov ministerstvo nemá v oblasti vysokých škôl reálnu víziu a reformu chce pre politické body. Problém vidí v tom, že rezort chce, aby o študentoch a učiteľoch nerozhodovali oni sami, ale ľudia zvonku. Poukázal tiež na to, že kroky rezortu školstva môžu pomôcť korupcii a rozkrádaniu verejného majetku.
Zároveň podotkol, že nezávislé akademické inštitúcie predstavujú istú mieru rizika pre politikov v súvislosti s odbornou oponentúrou. Práve tú sa môžu podľa neho snažiť umlčať napríklad v podobe pripravovanej reformy. „Ako akademici sa vieme vyjadrovať celkom nepríjemne k mnohým veciam. Zoberte si, že v čase pandémie aj vyjadrenia lekárov sú veľmi zásadné. Čo takí informatici z hľadiska informatickej bezpečnosti?“ skonštatoval Burda v podcaste ComenIUS fakulty.
Reforma má podľa ministerstva školstva priniesť kvalitnejšie vysoké školstvo, funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či skrátenie externého štúdia. Podľa rezortu k novele vysokoškolského zákona prebiehala diskusia rezortu školstva s rektormi a ďalšími aktérmi vo vzdelávaní zhruba rok a pol.
Zástupcovia rektorov tvrdia, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR skupinu využilo ako 'zásterku' na presadzovanie svojich politických zámerov. „S takýmto prístupom sa zástupcovia rektorov nevedia stotožniť a ďalej sa stretnutí kontaktnej skupiny nebudú zúčastňovať,“ uviedli vo vyhlásení. Vedenie rezortu školstva podľa nich vedome podsúva verejnosti nepravdivé informácie, a preto stratilo ich dôveru. Z tohto dôvodu spolu s ostatnými reprezentáciami vysokých škôl oslovia priamo predsedu vlády SR.
Podľa RVŠ SR sa ukázalo, že "ministerstvo nemá záujem o korektný dialóg s reprezentáciami vysokých škôl". Z tohto dôvodu vedenie ministerstva stratilo jej dôveru. Ministra Branislava Grhlinga (SaS) a štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa vyzvali na odstúpenie z funkcií. V prípade nesplnenia požiadaviek rada vyzýva na zapojenie sa do protestných akcií.
Reformu kritizuje aj dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda. Podľa jeho slov ministerstvo nemá v oblasti vysokých škôl reálnu víziu a reformu chce pre politické body. Problém vidí v tom, že rezort chce, aby o študentoch a učiteľoch nerozhodovali oni sami, ale ľudia zvonku. Poukázal tiež na to, že kroky rezortu školstva môžu pomôcť korupcii a rozkrádaniu verejného majetku.
Zároveň podotkol, že nezávislé akademické inštitúcie predstavujú istú mieru rizika pre politikov v súvislosti s odbornou oponentúrou. Práve tú sa môžu podľa neho snažiť umlčať napríklad v podobe pripravovanej reformy. „Ako akademici sa vieme vyjadrovať celkom nepríjemne k mnohým veciam. Zoberte si, že v čase pandémie aj vyjadrenia lekárov sú veľmi zásadné. Čo takí informatici z hľadiska informatickej bezpečnosti?“ skonštatoval Burda v podcaste ComenIUS fakulty.
Reforma má podľa ministerstva školstva priniesť kvalitnejšie vysoké školstvo, funkčné miesta docentov a profesorov, financovanie podľa kvality či skrátenie externého štúdia. Podľa rezortu k novele vysokoškolského zákona prebiehala diskusia rezortu školstva s rektormi a ďalšími aktérmi vo vzdelávaní zhruba rok a pol.