Bratislava 27.mája (Teraz.sk) - Duálne vzdelávanie, ktoré je prepojením zamestnávateľa, strednej odbornej školy, žiaka a potrieb trhu práce, sa často spomína v súvislosti so strojárenstvom. Jeho záber je však širší, dáva priestor aj pre malé a stredné podniky a živnostníkov, aby sa do neho zapojili a pripravili si budúcich zamestnancov. Nedostatok kvalifikovaných remeselníkov - nielen tradične murárov, elektrikárov, inštalatérov, stolárov - pre bežných ľudí je rovnako citeľný ako pracovníkov pre veľké podniky v silných odvetviach ako spomínané strojárstvo či elektrotechnický priemysel.

Národný projekt "Duálne vzdelávanie a zvýšenie atraktivity a kvality OVP" predpokladá, že sa do neho do roku 2020 zapojí 12.000 žiakov. Zatiaľ, po dvoch rokoch realizácie duálneho vzdelávania, v školskom roku 2016/2017 je zapojených 1420 žiakov. Samozrejme, je snaha výrazne zvýšiť ich počet, informoval Štátny inštitút odborného vzdelávania (ŠIOV).

V súčasnosti však stále trvá trend o vysokoškolskom diplome, hoci podmienky uplatnenia vysokoškoláka a stredoškoláka sa za 25 rokov výrazne zmenili. "Každý rodič chce mať zo svojho dieťaťa niečo viac než je zručný remeselník alebo pracovník, ktorý si zarába ručnou prácou. Nevidia, že aj poctiví remeselníci, zarobia veľmi slušne", povedala predsedníčka Slovenskej živnostenskej komory (SŽK) Daniela Jaslovská s tým, že absolventi z našich škôl ako napríklad mäsiari si nachádzajú dobre platenú prácu v zahraničí. Slovenská živnostenská komora patrí zo zákona medzi stavovské a profesné subjekty, ktoré majú kompetencie ku duálnemu vzdelávaniu.

Foto: TASR/Milan Kapusta

Martina Slušná zo ŠIOV-u dopĺňa obraz o uplatnení absolventov informáciou, že 53 % vysokoškolákov pracuje mimo svoj odbor. "Mladý človek skončí napríklad sociálnu prácu, ale zamestná sa ako asistent, recepčný, v administratíve, čo môže robiť stredoškolák. Je dôležité, aby rodičia dávali deti študovať profesie, ktoré trh práce skutočne potrebuje," povedala Martina Slušná. Nedávno ŠIOV uverejnil nelichotivú štatistiku, podľa ktorej ročne len 4000 absolventov sa zamestná v odbore, ktorý vyštuduje. A ďalej, tento rok odíde do dôchodku 41 000 pracovníkov z odborných profesií, v roku 2024 to bude až 46 000 zamestnancov.



Podľa aktuálnej štatistiky, ktorú má k dispozícii rezort školstva, sa do duálneho vzdelávania najviac zapojili firmy so strojárskeho sektoru (61%), na druhom mieste je elektrotechnický sektor (21%) a na treťom obchod a služby (9%), chémia, potravinárstvo, stavebníctvo, poľnohospodárstvo a ďalšie (1 až 2%). Je to odraz zapojenosti podnikov do systému duálneho vzdelávania a skutočnosti, že na Slovensku máme rozvinutý automobilový priemysel. Zamestnávatelia hlásia, že majú nedostatok aj ďalších kvalifikovaných profesií ako sú kuchár, mäsiar, murár, tesár, pritom na stredných odborných školách študujú žiaci odbory s týmto zameraním, uviedol riaditeľ odboru stredných odborných škôl a konzervatórií na ministerstve školstva František Priesol.

Foto: TASR/Roman Hanc

Druhou, finančnou stránkou duálneho vzdelávania, je nastavenie podmienok pre firmy, od veľkých podnikov až po živnostníkov tak, aby bolo atraktívne. Predsedníčka živnostenskej komory vidí riešenie v komplexnej zmene podmienok pre všetkých, kde sa bude vidieť aj živnostník." Navrhujeme, aby sa refundácia platieb na žiaka cez znižovanie daňového základu zmenil na priamu platbu ako je to v zahraničí. Podnikateľ s malým základom dane vynaloží prostriedky na vyučovacie pomôcky, ale nevrátia sa mu," skonštatovala D. Jaslovská, ktorá bude presadzovať priamu platu na rokovaniach o novele zákona o odbornom vzdelávaní a mala byť platiť v roku 2018.

Foto: TASR/Henrich Mišovič

Novelu intenzívne pripravuje pracovná skupina na ministerstve školstva, východiská pre zmeny sú vypracované. Zmeny v zákone by mali týkať aj financovania odborného vzdelávania, aby napríklad aj malé a stredné podniky mali motiváciu vstúpiť do systému duálneho vzdelávania, potvrdil riaditeľ odboru stredných odborných škôl a konzervatórií František Priesol.