Dvadsiaty prvý august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu, podotýka predsedníčka strany Za ľudí V. Remišová.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Najlepšou cestou k suverenite je úcta k vlastným dejinám, vzdelanosť a ekonomická prosperita. Konštatuje to predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová v reakcii na 55. výročie okupácie vtedajšieho Československa sovietskymi vojskami.
"Dvadsiaty prvý august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu," podotýka Remišová.
Pripomína, že okupácia Československa proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v krajine o ďalších 20 rokov. "Bol to obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie našej národnej hrdosti a svojbytnosti," zdôrazňuje Remišová. Nasledovala normalizácia, keď režim potláčal náboženskú slobodu, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Kým pred nástupom komunizmu bola krajina jednou z najvyspelejších, okupácia prehĺbila jej ekonomické zaostávanie.
Remišová v tejto súvislosti zároveň upozorňuje, že aj po 55 rokoch existujú na Slovensku politici, ktorí chcú krajinu opäť zatiahnuť do sféry neslobody, priemernosti a úpadku.
"Dvadsiaty prvý august zaviedla naša vláda ako pamätný deň práve preto, aby sme nezabudli, že slobodu a suverenitu musíme vždy brániť a bojovať za ňu," podotýka Remišová.
Pripomína, že okupácia Československa proti vôli obyvateľstva predĺžila zločinecký komunistický režim v krajine o ďalších 20 rokov. "Bol to obrovský zásah do suverenity štátu a pokorenie našej národnej hrdosti a svojbytnosti," zdôrazňuje Remišová. Nasledovala normalizácia, keď režim potláčal náboženskú slobodu, obmedzoval základné ľudské slobody a práva. Kým pred nástupom komunizmu bola krajina jednou z najvyspelejších, okupácia prehĺbila jej ekonomické zaostávanie.
Remišová v tejto súvislosti zároveň upozorňuje, že aj po 55 rokoch existujú na Slovensku politici, ktorí chcú krajinu opäť zatiahnuť do sféry neslobody, priemernosti a úpadku.