Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výučbu slovenčiny ponúkajú podľa MZVEZ desiatky škôl v Spojených štátoch amerických vrátane prestížnych inštitúcií, ako je Stanfordská alebo Yaleova univerzita.
Autor TASR
Bratislava 11. júla (TASR) - Slovenský jazyk sa vyučuje na vyše 20 zahraničných univerzitách v 15 krajinách sveta. Pripomenulo to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR pri príležitosti 181. výročia stretnutia slovenských dejateľov na fare v Hlbokom, ktoré viedlo k uzákoneniu spisovnej slovenčiny. Vzdelávanie v slovenskom jazyku je najrozšírenejšie v Českej republike.
V Českej republike sa slovenčina vyučuje na základných, stredných a vysokých školách. "Najviac študentov slovenčiny je následne na univerzitách v štátoch, kde žije početná slovenská komunita ako napríklad v ukrajinskom Užhorode, srbskom Novom Sade, rakúskej Viedni, chorvátskom Záhrebe či poľských Katoviciach alebo Krakove. Rovnako v regiónoch v Maďarsku a Rumunsku," priblížil rezort diplomacie na sociálnej sieti.
Výučbu slovenčiny ponúkajú podľa MZVEZ desiatky škôl v Spojených štátoch amerických vrátane prestížnych inštitúcií, ako je Stanfordská alebo Yaleova univerzita. Slovenčinu počuť na kanadských univerzitách v Toronte, Montreale a Ottawe, ale taktiež v Austrálii. Vedieť po slovensky láka ľudí aj v Ázii, štúdium slovenského jazyka poskytujú na univerzitách v Pekingu, Tokiu i v Soule.
"Mať vlastný jazyk je výsada národa. Slovensko si muselo prejsť viacerými prekážkami k uzákoneniu spisovnej slovenčiny a o to viac si vážim, že záujem o slovenský jazyk prejavujú aj ľudia v zahraničí. Majú záujem vedieť našu reč, zvyky, dozvedieť sa viac o Slovensku. Vďaka tomu rozvíjame naše vzťahy, vzájomnú spoluprácu s blízkymi i vzdialenejšími štátmi. Slováci žijúci v zahraničí môžu zároveň udržiavať svoj rodný jazyk, kontakt s domovom, posilňovať svoju identitu a viesť k tomu i ďalšie generácie," uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Na fare v Hlbokom sa 11. júla 1843 stretli slovenskí dejatelia Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a Ľudovít Štúr. "Spoločne prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré v sebe nieslo prvky pôvodnej ľudovej slovesnosti a reprezentovali národného ducha," pripomenul na sociálnej sieti Úrad vlády (ÚV) SR. Dodal, že kodifikáciou spisovnej slovenčiny sa podarilo upevniť postavenie Slovákov a stala sa impulzom pre rozvoj slovenskej literatúry.
V Českej republike sa slovenčina vyučuje na základných, stredných a vysokých školách. "Najviac študentov slovenčiny je následne na univerzitách v štátoch, kde žije početná slovenská komunita ako napríklad v ukrajinskom Užhorode, srbskom Novom Sade, rakúskej Viedni, chorvátskom Záhrebe či poľských Katoviciach alebo Krakove. Rovnako v regiónoch v Maďarsku a Rumunsku," priblížil rezort diplomacie na sociálnej sieti.
Výučbu slovenčiny ponúkajú podľa MZVEZ desiatky škôl v Spojených štátoch amerických vrátane prestížnych inštitúcií, ako je Stanfordská alebo Yaleova univerzita. Slovenčinu počuť na kanadských univerzitách v Toronte, Montreale a Ottawe, ale taktiež v Austrálii. Vedieť po slovensky láka ľudí aj v Ázii, štúdium slovenského jazyka poskytujú na univerzitách v Pekingu, Tokiu i v Soule.
"Mať vlastný jazyk je výsada národa. Slovensko si muselo prejsť viacerými prekážkami k uzákoneniu spisovnej slovenčiny a o to viac si vážim, že záujem o slovenský jazyk prejavujú aj ľudia v zahraničí. Majú záujem vedieť našu reč, zvyky, dozvedieť sa viac o Slovensku. Vďaka tomu rozvíjame naše vzťahy, vzájomnú spoluprácu s blízkymi i vzdialenejšími štátmi. Slováci žijúci v zahraničí môžu zároveň udržiavať svoj rodný jazyk, kontakt s domovom, posilňovať svoju identitu a viesť k tomu i ďalšie generácie," uviedol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
Na fare v Hlbokom sa 11. júla 1843 stretli slovenskí dejatelia Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a Ľudovít Štúr. "Spoločne prerokovali podobu spisovného slovenského jazyka, ktorého základom sa stalo stredoslovenské nárečie, ktoré v sebe nieslo prvky pôvodnej ľudovej slovesnosti a reprezentovali národného ducha," pripomenul na sociálnej sieti Úrad vlády (ÚV) SR. Dodal, že kodifikáciou spisovnej slovenčiny sa podarilo upevniť postavenie Slovákov a stala sa impulzom pre rozvoj slovenskej literatúry.
