Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prezident Kiska navrhol, aby NR SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Uviedol aj niektoré konkrétne výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie schváleného zákona.
Autor TASR
Bratislava 21. decembra (TASR) – Ministerstvo financií (MF) SR berie na vedomie rozhodnutie prezidenta republiky nepodpísať zákon o hazardných hrách. Informovala o tom riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová. Téma hazardu sa tak opätovne dostane do pléna Národnej rady (NR) SR.
Zákon podľa rezortu financií predstavuje úplne nový, moderný prístup k regulácii hazardných hier, pričom o jeho podobe diskutovalo ministerstvo financií dlhé mesiace s odbornou verejnosťou. "Hlavným cieľom bolo sprísnenie podmienok poskytovania hazardných hier a zvýšenie ochrany hráčov. Zákon prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovaním. Pri jeho schvaľovaní v NR SR boli prijaté tak koaličné, ako aj opozičné pozmeňovacie návrhy a za zákon hlasovalo 86 poslancov," priblížil rezort financií.
MF SR zároveň upozornil, že zákon o hazardných hrách by mal priniesť do štátneho rozpočtu v budúcom roku okolo 60 miliónov eur. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. marca roku 2019.
Prezident Kiska navrhol, aby NR SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Uviedol aj niektoré konkrétne výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie schváleného zákona.
Napríklad jedným z nástrojov na ochranu hráčov je register vylúčených osôb ako informačný systém verejnej správy. V ňom sa evidujú všetky fyzické osoby vylúčené z účasti na hazardných hrách.
Schválený zákon ustanovuje, ktoré osoby sa do registra povinne zapisujú. "V taxatívnom výpočte povinne zapisovaných osôb sú však opomenuté niektoré skupiny ohrozených osôb, pričom aj pri takto stanovených skupinách nemal predkladateľ k dispozícii relevantnú štúdiu v danej oblasti, a tak nedokázal presne kvantifikovať dosahy schváleného zákona na tieto skupiny osôb," vysvetlil Kiska. Domnieva sa, že napríklad fyzické osoby, ktoré prešli procesom osobného bankrotu, by mali byť zaradené medzi ľudí povinne zapisovaných do registra vylúčených osôb.
Schválený zákon tiež podľa neho nedáva samosprávam dostatočnú flexibilitu pri ochrane záujmov obyvateľov obcí pri regulácii hazardu. "Podmieňovanie hlasovania o zákaze hazardu na území obce existenciou petície, ktorú musí podpísať zákonom ustanovený minimálny počet obyvateľov obce, minimálne sťažuje, ak v niektorých prípadoch až neznemožňuje reguláciu hazardu," uviedol prezident. Výsledkom podľa neho je, že nie je možné zabezpečiť včasnú ochranu záujmov obyvateľov obce a zabraňovať tak negatívnym dôsledkom hazardu.
Zákon podľa rezortu financií predstavuje úplne nový, moderný prístup k regulácii hazardných hier, pričom o jeho podobe diskutovalo ministerstvo financií dlhé mesiace s odbornou verejnosťou. "Hlavným cieľom bolo sprísnenie podmienok poskytovania hazardných hier a zvýšenie ochrany hráčov. Zákon prešiel štandardným medzirezortným pripomienkovaním. Pri jeho schvaľovaní v NR SR boli prijaté tak koaličné, ako aj opozičné pozmeňovacie návrhy a za zákon hlasovalo 86 poslancov," priblížil rezort financií.
MF SR zároveň upozornil, že zákon o hazardných hrách by mal priniesť do štátneho rozpočtu v budúcom roku okolo 60 miliónov eur. Navrhovaná účinnosť zákona je od 1. marca roku 2019.
Prezident Kiska navrhol, aby NR SR pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Uviedol aj niektoré konkrétne výhrady, ktoré podľa neho dokazujú chybnosť celej koncepcie schváleného zákona.
Napríklad jedným z nástrojov na ochranu hráčov je register vylúčených osôb ako informačný systém verejnej správy. V ňom sa evidujú všetky fyzické osoby vylúčené z účasti na hazardných hrách.
Schválený zákon ustanovuje, ktoré osoby sa do registra povinne zapisujú. "V taxatívnom výpočte povinne zapisovaných osôb sú však opomenuté niektoré skupiny ohrozených osôb, pričom aj pri takto stanovených skupinách nemal predkladateľ k dispozícii relevantnú štúdiu v danej oblasti, a tak nedokázal presne kvantifikovať dosahy schváleného zákona na tieto skupiny osôb," vysvetlil Kiska. Domnieva sa, že napríklad fyzické osoby, ktoré prešli procesom osobného bankrotu, by mali byť zaradené medzi ľudí povinne zapisovaných do registra vylúčených osôb.
Schválený zákon tiež podľa neho nedáva samosprávam dostatočnú flexibilitu pri ochrane záujmov obyvateľov obcí pri regulácii hazardu. "Podmieňovanie hlasovania o zákaze hazardu na území obce existenciou petície, ktorú musí podpísať zákonom ustanovený minimálny počet obyvateľov obce, minimálne sťažuje, ak v niektorých prípadoch až neznemožňuje reguláciu hazardu," uviedol prezident. Výsledkom podľa neho je, že nie je možné zabezpečiť včasnú ochranu záujmov obyvateľov obce a zabraňovať tak negatívnym dôsledkom hazardu.
