V predbežnej informácii Ministerstvo kultúry pripomína, že hlavným zdrojom financovania RTVS sú koncesionárske poplatky, tvoriace necelé dve tretiny príjmov telerozhlasu.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR) – V prípade tzv. koncesionárskych poplatkov a financovania RTVS by mala nastať zmena. Vyplýva to z predbežnej informácie, ktorou Ministerstvo kultúry (MK) SR avizuje pripomienkové konanie k novele zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS a zákona o RTVS.
"Cieľom pripravovaného návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť optimálne podmienky na fungovanie RTVS, najmä z hľadiska plnenia jej zákonných úloh vrátane možností rozvoja infraštruktúry, výroby vlastných obsahov, zvyšovania kvality programov, prieniku do oblasti nových mediálnych služieb, a to najmä prostredníctvom zákonnej úpravy modelu financovania RTVS za podmienky súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS," oznamuje rezort.
V predbežnej informácii MK pripomína, že hlavným zdrojom financovania RTVS sú koncesionárske poplatky, tvoriace necelé dve tretiny príjmov telerozhlasu. Poukazuje i na to, že výška úhrad sa od roku 2003 nemenila a patrí medzi najnižšie v Európe (najnižšia v rámci V4). Legislatívne úpravy v roku 2019 navyše rozšírili skupiny obyvateľstva oslobodené do poplatkov, a tak dochádza k objektívnym stratám v príjmoch RTVS, ktoré sa budú pri demografickom vývoji SR zvyšovať. "Súčasné nastavenie financovania RTVS je neudržateľné a je potrebné zvážiť nový model financovania verejnoprávneho média," zdôraznil rezort v predbežnej informácii.
Na neustále zvyšujúcu sa stratu v príjmoch pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov upozornil aj Útvar hodnoty za peniaze z Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky MK v zverejnenej Revízii výdavkov na kultúru. Kým v roku 2020 očakáva v dôsledku oslobodenia seniorov od koncesionárskych poplatkov stratu vo výške 11 miliónov eur, v ďalšom období, pri zväčšujúcom sa počte dôchodcov, odhaduje v roku 2030 výpadok na 14 miliónov eur a v roku 2040 na 16 miliónov eur.
Ako prvú možnosť vykryť tieto straty uvádza revízia zvýšenie úhrady. „Na jednu domácnosť by mala zo súčasných 4,64 eura stúpnuť na hodnotu 5,60 eura od roku 2021,“ uvádza materiál. Autori ďalej vyzývajú na vytvorenie spôsobu zvyšovania poplatku v ročnom či štvorročnom periodickom cykle. Upozorňujú takisto, že navrhované zvýšenie rieši iba kompenzáciu ušlých príjmov z úhrad dôchodcov, nie problém celkovej finančnej poddimenzovanosti RTVS. Revízia takisto odporúča znížiť medzeru z nevybraných úhrad efektívnejším vymáhaním, čo súvisí i so zvážením iných modelov výberu.
Správa sa venuje i ďalším možnostiam kompenzácie strát. V prípade, ak by očakávaný výpadok z príjmov nahradzovalo v plnej výške dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, transfer zo štátu by v roku 2020 dosiahol 34,5 percenta celkového príjmu RTVS, v roku 2040 až 40 percent. "Môže to predstavovať riziko stále väčšej závislosti RTVS od štátu," upozorňujú autori správy.
Ďalšiu možnosť, ako zvýšiť príjmy RTVS, vidia predkladatelia revízie vo zvýšení podielu a tým aj príjmu z reklamy vo vysielaní. "Priemerný štát Európskej vysielacej únie (EBU) z reklamy získava až 9,8 percenta svojich príjmov, pričom ďalších 12,5 percenta získava z iných komerčných príjmov (prenájom a iné). Reklama v RTVS pritom tvorí len 3,1 percenta všetkých príjmov. V rámci štátov V4 je to druhý najnižší podiel," uvádzajú autori správy a pripomínajú i fakt, že v prípade obmedzenia reklamy je RTVS v rámci EBU v druhej najprísnejšej kategórii.
Revízia pripúšťa i to, že možnosťou, ako kompenzovať ušlý príjem RTVS, by bolo opatrenie, ktoré by zmenilo spôsob financovania RTVS a malo by formu príjmu s fixnou sumou, s prípadnou indexáciou tejto sumy v čase.
"Cieľom pripravovaného návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť optimálne podmienky na fungovanie RTVS, najmä z hľadiska plnenia jej zákonných úloh vrátane možností rozvoja infraštruktúry, výroby vlastných obsahov, zvyšovania kvality programov, prieniku do oblasti nových mediálnych služieb, a to najmä prostredníctvom zákonnej úpravy modelu financovania RTVS za podmienky súčasného zachovania verejnoprávnosti a nezávislosti RTVS," oznamuje rezort.
V predbežnej informácii MK pripomína, že hlavným zdrojom financovania RTVS sú koncesionárske poplatky, tvoriace necelé dve tretiny príjmov telerozhlasu. Poukazuje i na to, že výška úhrad sa od roku 2003 nemenila a patrí medzi najnižšie v Európe (najnižšia v rámci V4). Legislatívne úpravy v roku 2019 navyše rozšírili skupiny obyvateľstva oslobodené do poplatkov, a tak dochádza k objektívnym stratám v príjmoch RTVS, ktoré sa budú pri demografickom vývoji SR zvyšovať. "Súčasné nastavenie financovania RTVS je neudržateľné a je potrebné zvážiť nový model financovania verejnoprávneho média," zdôraznil rezort v predbežnej informácii.
Na neustále zvyšujúcu sa stratu v príjmoch pri súčasnom nastavení koncesionárskych poplatkov upozornil aj Útvar hodnoty za peniaze z Ministerstva financií SR a Inštitút kultúrnej politiky MK v zverejnenej Revízii výdavkov na kultúru. Kým v roku 2020 očakáva v dôsledku oslobodenia seniorov od koncesionárskych poplatkov stratu vo výške 11 miliónov eur, v ďalšom období, pri zväčšujúcom sa počte dôchodcov, odhaduje v roku 2030 výpadok na 14 miliónov eur a v roku 2040 na 16 miliónov eur.
Ako prvú možnosť vykryť tieto straty uvádza revízia zvýšenie úhrady. „Na jednu domácnosť by mala zo súčasných 4,64 eura stúpnuť na hodnotu 5,60 eura od roku 2021,“ uvádza materiál. Autori ďalej vyzývajú na vytvorenie spôsobu zvyšovania poplatku v ročnom či štvorročnom periodickom cykle. Upozorňujú takisto, že navrhované zvýšenie rieši iba kompenzáciu ušlých príjmov z úhrad dôchodcov, nie problém celkovej finančnej poddimenzovanosti RTVS. Revízia takisto odporúča znížiť medzeru z nevybraných úhrad efektívnejším vymáhaním, čo súvisí i so zvážením iných modelov výberu.
Správa sa venuje i ďalším možnostiam kompenzácie strát. V prípade, ak by očakávaný výpadok z príjmov nahradzovalo v plnej výške dofinancovanie zo štátneho rozpočtu, transfer zo štátu by v roku 2020 dosiahol 34,5 percenta celkového príjmu RTVS, v roku 2040 až 40 percent. "Môže to predstavovať riziko stále väčšej závislosti RTVS od štátu," upozorňujú autori správy.
Ďalšiu možnosť, ako zvýšiť príjmy RTVS, vidia predkladatelia revízie vo zvýšení podielu a tým aj príjmu z reklamy vo vysielaní. "Priemerný štát Európskej vysielacej únie (EBU) z reklamy získava až 9,8 percenta svojich príjmov, pričom ďalších 12,5 percenta získava z iných komerčných príjmov (prenájom a iné). Reklama v RTVS pritom tvorí len 3,1 percenta všetkých príjmov. V rámci štátov V4 je to druhý najnižší podiel," uvádzajú autori správy a pripomínajú i fakt, že v prípade obmedzenia reklamy je RTVS v rámci EBU v druhej najprísnejšej kategórii.
Revízia pripúšťa i to, že možnosťou, ako kompenzovať ušlý príjem RTVS, by bolo opatrenie, ktoré by zmenilo spôsob financovania RTVS a malo by formu príjmu s fixnou sumou, s prípadnou indexáciou tejto sumy v čase.