Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ciele stratégie a výrazná časť opatrení sa venujú aj pamiatkovému fondu a pamiatkovým hodnotám v kontexte regionálnej kultúry.
Autor TASR
Stropkov 25. júna (TASR) - Ochrana pamiatkového fondu, regionálne knižnice, kultúra národnostných menšín a regionálne kultúrne inštitúcie sú oblasti, na ktoré sa zameralo Ministerstvo kultúry (MK) SR v rámci koncepcie Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR do roku 2030. V utorok ju na výjazdovom rokovaní v Stropkove schválila vláda.
Čo sa týka regionálnych knižníc, šéfka rezortu kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) uviedla, že zaznamenali dlhodobý úpadok a knižnice už dávno nie sú to, čo bývali. "Je potrebné povedať, že už by ani nemali byť miestom, kde sa chodia vypožičiavať knihy a nič iné. Všade vo svete fungujú knižnice ako kultúrne centrá. Je to jedna z oblastí, ktorej by sme sa chceli venovať. Je potrebné povedať aj to, že zamestnanci knižníc, hoci sú to vysokovzdelaní, erudovaní a múdri ľudia, zarábajú v priemere najmenej zo všetkých pracovníkov kultúry v SR," povedala na brífingu po rokovaní kabinetu.
V oblasti kultúry národnostných menšín sa medzi navrhovanými opatreniami objavuje zriadenie Centra súčasnej národnostnej kultúry. Navrhovaným opatrením je tiež doplnenie systému štatistického zisťovania o téme kultúry národnostných menšín.
"V každom regióne sa nachádza nejaká z národnostných menšín, alebo dokonca viacero. Avizovali nám finančné problémy, pretože takisto by radi prezentovali svoju kultúru, históriu a tradíciu. Na MK SR existuje dotačný program Kult Minor, podpora regionálnej kultúry, ktorý ani zďaleka nedosahuje takú finančnú čiastku, akoby potrebovali. Stretávame sa s tým každý rok, takže mojou snahou bude pripraviť aj do rozpočtov jednotlivých rokov istú čiastku, ktorá by bola posilnením práve tejto kategórie," vysvetlila Laššáková s tým, že jej ambíciou je tiež zjednodušiť dotačný systém.
"Na druhej strane by som ale rada použila systém sankcií voči žiadateľom, ktorí nedodržiavajú podmienky, pretože tomuto sa až tak veľmi doteraz nikto nevenoval a stretávame sa aj s touto oblasťou," skonštatovala Laššáková.
Ciele stratégie a výrazná časť opatrení sa venujú aj pamiatkovému fondu a pamiatkovým hodnotám v kontexte regionálnej kultúry. "Koncom roka 2018 Pamiatkový úrad SR registroval viac ako 10.000 národných kultúrnych pamiatok (NKP). Treba ale povedať, je to viac ako 17.000 objektov. Niektoré NKP majú viac objektov. Zistili sme, že veľmi zaujímavým a žiadaným artiklom pre turistov je takzvaná torzálna architektúra. Neobjavuje sa v žiadnych turistických sprievodcoch a absentuje vo fenoméne kultúrneho turizmu. Takže zahrnúť aj po slovensky povedané ruiny, to je tá torzálna architektúra. Našou úlohou je - aj v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, s ktorým máme veľmi dobrý projekt zamestnanosti práve na zachovanie historických pamiatok - ruiny sprístupniť tak, aby boli, samozrejme, bezpečné," dodala Laššáková.
Koncepcia Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky do roku 2030 vychádza z Programového vyhlásenia vlády i zo schváleného Akčného plánu realizácie Stratégie rozvoja kultúry SR na roky 2018-2020.
Čo sa týka regionálnych knižníc, šéfka rezortu kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) uviedla, že zaznamenali dlhodobý úpadok a knižnice už dávno nie sú to, čo bývali. "Je potrebné povedať, že už by ani nemali byť miestom, kde sa chodia vypožičiavať knihy a nič iné. Všade vo svete fungujú knižnice ako kultúrne centrá. Je to jedna z oblastí, ktorej by sme sa chceli venovať. Je potrebné povedať aj to, že zamestnanci knižníc, hoci sú to vysokovzdelaní, erudovaní a múdri ľudia, zarábajú v priemere najmenej zo všetkých pracovníkov kultúry v SR," povedala na brífingu po rokovaní kabinetu.
V oblasti kultúry národnostných menšín sa medzi navrhovanými opatreniami objavuje zriadenie Centra súčasnej národnostnej kultúry. Navrhovaným opatrením je tiež doplnenie systému štatistického zisťovania o téme kultúry národnostných menšín.
"V každom regióne sa nachádza nejaká z národnostných menšín, alebo dokonca viacero. Avizovali nám finančné problémy, pretože takisto by radi prezentovali svoju kultúru, históriu a tradíciu. Na MK SR existuje dotačný program Kult Minor, podpora regionálnej kultúry, ktorý ani zďaleka nedosahuje takú finančnú čiastku, akoby potrebovali. Stretávame sa s tým každý rok, takže mojou snahou bude pripraviť aj do rozpočtov jednotlivých rokov istú čiastku, ktorá by bola posilnením práve tejto kategórie," vysvetlila Laššáková s tým, že jej ambíciou je tiež zjednodušiť dotačný systém.
"Na druhej strane by som ale rada použila systém sankcií voči žiadateľom, ktorí nedodržiavajú podmienky, pretože tomuto sa až tak veľmi doteraz nikto nevenoval a stretávame sa aj s touto oblasťou," skonštatovala Laššáková.
Ciele stratégie a výrazná časť opatrení sa venujú aj pamiatkovému fondu a pamiatkovým hodnotám v kontexte regionálnej kultúry. "Koncom roka 2018 Pamiatkový úrad SR registroval viac ako 10.000 národných kultúrnych pamiatok (NKP). Treba ale povedať, je to viac ako 17.000 objektov. Niektoré NKP majú viac objektov. Zistili sme, že veľmi zaujímavým a žiadaným artiklom pre turistov je takzvaná torzálna architektúra. Neobjavuje sa v žiadnych turistických sprievodcoch a absentuje vo fenoméne kultúrneho turizmu. Takže zahrnúť aj po slovensky povedané ruiny, to je tá torzálna architektúra. Našou úlohou je - aj v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, s ktorým máme veľmi dobrý projekt zamestnanosti práve na zachovanie historických pamiatok - ruiny sprístupniť tak, aby boli, samozrejme, bezpečné," dodala Laššáková.
Koncepcia Stratégie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín Slovenskej republiky do roku 2030 vychádza z Programového vyhlásenia vlády i zo schváleného Akčného plánu realizácie Stratégie rozvoja kultúry SR na roky 2018-2020.
