Bratislava/Košice 5. decembra (TASR) - Jedným z hlavných zámerov novely Zákona o sociálnych službách je podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR aj zvýšenie objektívnosti, efektivity a transparentnosti financovania sociálnych služieb podľa reálnych nákladov poskytovateľov, ktoré vyjadruje stupeň odkázanosti každého konkrétneho klienta. Súčasťou je aj posilnenie spolufinancovania sociálnych služieb. Týmito slovami reagoval pre TASR rezort práce na tvrdenia riaditeľa Arcidiecéznej charity Košice Cyrila Korpesia, ktorý poukázal na to, že osud denných stacionárov po schválení novely Zákona o sociálnych službách majú v rukách poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev spolu so starostami a primátormi miest.

Ako tvrdí Korpesio, v spomínanej novele Zákona o sociálnych službách účinnej od 1.1.2018 štát znížil svoje financovanie zhruba o polovicu podľa stupňa odkázanosti prijímateľov sociálnych služieb a prikázal prostriedky štátu použiť iba na mzdy a odvody pracovníkov.

"Prostriedky na financovanie prevádzky si musia denné stacionáre zabezpečiť od samospráv, z ktorých pochádzajú ich prijímatelia, aj od samotných prijímateľov," vysvetlil Korpesio.

Rezort práce tvrdí, že v minulosti sa ešte nikdy nestalo, že by výdavky štátu na sociálne služby rástli takým tempom, ako to bude teraz.

"Kým napríklad v roku 2012 to bolo cca 38 miliónov eur, v tomto roku takmer 97 miliónov a v budúcom roku plánujeme zvýšiť výdavky na sociálne služby o ďalších 40 až 50 miliónov eur a výrazne sa budú aj naďalej zvyšovať. Príspevok na klienta s najťažším stupňom odkázanosti sa nám totiž v novele pre rok 2018 podarilo skokovo zvýšiť až na úroveň minimálnej mzdy v SR," uviedol riaditeľ tlačového a komunikačného odboru MPSVR Michal Stuška.

Ako ďalej povedal, schválená novela kladie jasný akcent práve na terénne a ambulantné sociálne služby. "Preto sme dali do zákona okrem iného povinnosť, že ak obec, mesto alebo samosprávny kraj robí posudok konkrétnemu občanovi, tak v prvom rade musí posúdiť možnosť poskytnúť mu sociálnu službu najskôr terénnou formou. Iba ak to nie je možné, tak potom musí posúdiť ambulantnú formu, to je napríklad denný stacionár, ambulantná DSS-ka, alebo ambulantné špecializované zariadenie, na maximum osem hodín denne. A len ak ani toto nie je možné, na rad príde posúdenie na vhodnú pobytovú sociálnu službu," vysvetlil Stuška.

"Pokiaľ ide o financovanie, v programovom vyhlásení vlády sme sa okrem iného zaviazali, že chceme v spolupráci s poskytovateľmi sociálnych služieb nájsť model, aby ľudia v sociálnych službách zarábali viac. Preto financie, ktorými prispieva štát na sociálne služby, budú musieť byť použité len na mzdy a odvody. Samozrejme v denných stacionároch budú iné personálne štandardy odvíjajúce sa od jednotlivých stupňov odkázanosti – zariadenia s klientmi s vyššími stupňami odkázanosti prirodzene potrebujú viac odborného personálu ako tie, v ktorých sú nižšie stupne odkázanosti," povedal Stuška.

Čo sa týka riešenia viaczdrojového financovania sociálnych služieb, v legislatívnom procese je podľa jeho slov návrh zákona Ministerstva zdravotníctva SR o zdravotnej starostlivosti, v ktorom je v záujme skvalitnenia pomoci klientom ustanovená možnosť poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb priamo zamestnancami, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania. Zároveň je v uvedenom návrhu zákona ustanovenie paušálnej platby 100 eur mesačne za klienta pri ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej v zariadeniach sociálnych služieb.

Stuška pripomenul, že sociálne služby sú v originálnej kompetencii a pôsobnosti samospráv. "Napriek tomu MPSVR SR a vláda SR aj v tomto prípade hľadá možnosti, ako podať samosprávam pomocnú ruku a finančne ich odľahčiť. Preto zároveň vyše 40 % opatrovateľov dnes financuje MPSVR cez osobitné projektové riešenia z fondov EÚ a v tejto pomoci chceme pokračovať," dodal hovorca rezortu práce.