Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najhoršie je na tom Bratislavský kraj.
Autor TASR
Bratislava 19. októbra (TASR) - Najlepšia dostupnosť materských škôl (MŠ) je v Nitrianskom kraji, najhoršie je na tom Bratislavský kraj. Vyplýva to z Indexu dostupnosti materských škôl, ktorý zverejnilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR. TASR o tom informoval odbor komunikácie a marketingu MŠVVaŠ.
"Skóre obcí v rámci štyroch komponentov tvorí výsledný index v rozmedzí od nula do desať, pričom vyšší index znamená lepšiu dostupnosť v porovnaní s ostatnými obcami na Slovensku," priblížili z ministerstva s tým, že Index dostupnosti materských škôl pre rok 2022 vytváral Inštitút vzdelávacej politiky.
Index ukázal, že najhoršia dostupnosť MŠ je v Bratislavskom kraji, kde 73 percent obcí dosahuje index nižší ako 5,0. Nasleduje Žilinský kraj (41 percent) a Trnavský kraj (33 percent). Najlepšia dostupnosť je v Nitrianskom kraji, kde zhruba polovica obcí dosahuje index nad 7,0. Ukázalo sa tiež, že v každej druhej obci v Banskobystrickom kraji nie je materská škola. V Prešovskom kraji nie je materská škola v 39 percentách obcí.
Ďalšie výsledky poukazujú na to, že takmer polovica zamietnutých žiadostí o miesto v MŠ bola v Bratislavskom kraji. Najnižšie mesačné školné, v priemere zhruba päť eur, platili rodičia v okresoch Rimavská Sobota, Svidník a Vranov nad Topľou. Oproti tomu v Košiciach III to bolo takmer 110 eur a v Bratislave I - 205 eur.
Cieľom Indexu dostupnosti MŠ je informovať verejnosť o stave poskytovania predprimárneho vzdelávania na Slovensku. Pomáha obciam zhodnotiť svoju situáciu v porovnaní s inými obcami. "Ide tiež o užitočný nástroj pre cielenejšie plánovanie politík na zvyšovanie dostupnosti MŠ, napríklad formou investícií do nových kapacít. Index je vhodný aj na monitorovanie dostupnosti v čase," skonštatovali z ministerstva.
Ako priblížili z rezortu, dostupnosť MŠ môže do roku 2030 výrazne ovplyvniť demografia. Prognóza totiž ukazuje, že niektoré okresy Bratislavy majú mať až o tretinu menej žiakov, zatiaľ čo napríklad v Rožňave má počet detí narásť o 28 percent a v Sabinove o 19 percent. Dodali, že aktualizácia indexu za rok 2023 je plánovaná začiatkom roka 2024.
"Skóre obcí v rámci štyroch komponentov tvorí výsledný index v rozmedzí od nula do desať, pričom vyšší index znamená lepšiu dostupnosť v porovnaní s ostatnými obcami na Slovensku," priblížili z ministerstva s tým, že Index dostupnosti materských škôl pre rok 2022 vytváral Inštitút vzdelávacej politiky.
Index ukázal, že najhoršia dostupnosť MŠ je v Bratislavskom kraji, kde 73 percent obcí dosahuje index nižší ako 5,0. Nasleduje Žilinský kraj (41 percent) a Trnavský kraj (33 percent). Najlepšia dostupnosť je v Nitrianskom kraji, kde zhruba polovica obcí dosahuje index nad 7,0. Ukázalo sa tiež, že v každej druhej obci v Banskobystrickom kraji nie je materská škola. V Prešovskom kraji nie je materská škola v 39 percentách obcí.
Ďalšie výsledky poukazujú na to, že takmer polovica zamietnutých žiadostí o miesto v MŠ bola v Bratislavskom kraji. Najnižšie mesačné školné, v priemere zhruba päť eur, platili rodičia v okresoch Rimavská Sobota, Svidník a Vranov nad Topľou. Oproti tomu v Košiciach III to bolo takmer 110 eur a v Bratislave I - 205 eur.
Cieľom Indexu dostupnosti MŠ je informovať verejnosť o stave poskytovania predprimárneho vzdelávania na Slovensku. Pomáha obciam zhodnotiť svoju situáciu v porovnaní s inými obcami. "Ide tiež o užitočný nástroj pre cielenejšie plánovanie politík na zvyšovanie dostupnosti MŠ, napríklad formou investícií do nových kapacít. Index je vhodný aj na monitorovanie dostupnosti v čase," skonštatovali z ministerstva.
Ako priblížili z rezortu, dostupnosť MŠ môže do roku 2030 výrazne ovplyvniť demografia. Prognóza totiž ukazuje, že niektoré okresy Bratislavy majú mať až o tretinu menej žiakov, zatiaľ čo napríklad v Rožňave má počet detí narásť o 28 percent a v Sabinove o 19 percent. Dodali, že aktualizácia indexu za rok 2023 je plánovaná začiatkom roka 2024.
