Dokument obsahuje tiež analýzu a trendy vývoja radikalizácie a extrémizmu v SR a Európskej únii.
Autor TASR
Bratislava 27. novembra (TASR) - Ochrana demokratického právneho štátu a vytváranie prostredia odmietajúceho akékoľvek prejavy extrémizmu a nenávistných prejavov sú hlavnými cieľmi Koncepcie boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024. Jej návrh predložilo Ministerstvo vnútra SR do medzirezortného pripomienkového konania.
Hlavnými úlohami koncepcie majú byť obnova dôvery v inštitúcie, podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie, ale aj posilnenie koordinačnej, riadiacej a komunikačnej platformy. Zaistiť sa má tiež ochrana základov a hodnôt demokratického štátu a posilnenie demokratickej kultúry v spoločnosti zvyšovaním povedomia o ľudských právach a odbúravaním negatívnych stereotypov.
Dokument nadväzuje na Koncepciu boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Záber pôsobnosti však rozširuje z ministerstva vnútra aj na štátnych zamestnancov ostatných zainteresovaných rezortov. "Ďalej sa zameriava na informovanie verejnosti, v rámci ktorého sa orientuje na predchádzanie negatívnych javov, akými radikalizácia, extrémizmus a taktiež nenávistné prejavy jednoznačne sú," konštatuje sa v dokumente.
Na naplnenie spomínaných úloh sa napríklad majú z pohľadu extrémizmu analyzovať právne predpisy či religiózna scéna v SR. V rámci pripravovanej reformy Policajného zboru by sa tiež mohla zvýšiť analytická kapacita v rámci jeho prezídia. Zameriavala by sa na zber, centralizáciu, triedenie a vyhodnocovanie informácií v oblasti boja proti extrémizmu. Každoročne by sa mohol zrealizovať aj prieskum verejnej mienky zameraný na tému extrémizmu a radikalizácie a subjektívneho pocitu bezpečia obyvateľstva.
Pre poskytovateľov internetových služieb a prevádzkovateľov sociálnych sietí by sa mohla zakotviť legislatívna povinnosť systematicky odstraňovať nenávistné prejavy zo svojich stránok a archivovať odstraňované dôkazy pre vyšetrovateľov. Vypracovať by sa mohla aj analýza učebných textov občianskej náuky s odporúčaniami na zmeny. Vypracovať by sa mohol tiež návrh na vytvorenie pozície splnomocnenca vlády SR pre otázky extrémizmu, terorizmu a hybridných hrozieb.
Dokument obsahuje tiež analýzu a trendy vývoja radikalizácie a extrémizmu v SR a Európskej únii. Vymedzuje tiež základné pojmy.
Plnenie cieľov koncepcie by malo byť predmetom monitorovacej správy o stave extrémizmu v SR s návrhom na aktualizáciu úloh na dvojročnej báze, ktorá bude následne do 31. októbra rokov 2022 a 2024 predložená na rokovanie vlády. Čiastkové ciele by mal priebežne vyhodnocovať výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie a poradné orgány vlády. Zistenia budú tiež využité a reflektované ako časť podkladov pre tvorbu nasledujúcej koncepcie.
Hlavnými úlohami koncepcie majú byť obnova dôvery v inštitúcie, podpora deradikalizácie, spoločenskej integrácie a sociálnej prevencie, ale aj posilnenie koordinačnej, riadiacej a komunikačnej platformy. Zaistiť sa má tiež ochrana základov a hodnôt demokratického štátu a posilnenie demokratickej kultúry v spoločnosti zvyšovaním povedomia o ľudských právach a odbúravaním negatívnych stereotypov.
Dokument nadväzuje na Koncepciu boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019. Záber pôsobnosti však rozširuje z ministerstva vnútra aj na štátnych zamestnancov ostatných zainteresovaných rezortov. "Ďalej sa zameriava na informovanie verejnosti, v rámci ktorého sa orientuje na predchádzanie negatívnych javov, akými radikalizácia, extrémizmus a taktiež nenávistné prejavy jednoznačne sú," konštatuje sa v dokumente.
Na naplnenie spomínaných úloh sa napríklad majú z pohľadu extrémizmu analyzovať právne predpisy či religiózna scéna v SR. V rámci pripravovanej reformy Policajného zboru by sa tiež mohla zvýšiť analytická kapacita v rámci jeho prezídia. Zameriavala by sa na zber, centralizáciu, triedenie a vyhodnocovanie informácií v oblasti boja proti extrémizmu. Každoročne by sa mohol zrealizovať aj prieskum verejnej mienky zameraný na tému extrémizmu a radikalizácie a subjektívneho pocitu bezpečia obyvateľstva.
Pre poskytovateľov internetových služieb a prevádzkovateľov sociálnych sietí by sa mohla zakotviť legislatívna povinnosť systematicky odstraňovať nenávistné prejavy zo svojich stránok a archivovať odstraňované dôkazy pre vyšetrovateľov. Vypracovať by sa mohla aj analýza učebných textov občianskej náuky s odporúčaniami na zmeny. Vypracovať by sa mohol tiež návrh na vytvorenie pozície splnomocnenca vlády SR pre otázky extrémizmu, terorizmu a hybridných hrozieb.
Dokument obsahuje tiež analýzu a trendy vývoja radikalizácie a extrémizmu v SR a Európskej únii. Vymedzuje tiež základné pojmy.
Plnenie cieľov koncepcie by malo byť predmetom monitorovacej správy o stave extrémizmu v SR s návrhom na aktualizáciu úloh na dvojročnej báze, ktorá bude následne do 31. októbra rokov 2022 a 2024 predložená na rokovanie vlády. Čiastkové ciele by mal priebežne vyhodnocovať výbor pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie a poradné orgány vlády. Zistenia budú tiež využité a reflektované ako časť podkladov pre tvorbu nasledujúcej koncepcie.