Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Slovensko vlani čelilo 222 mimoriadnym udalostiam a 102-krát vyhlásilo mimoriadnu situáciu. K opakovanému vyhláseniu mimoriadnych udalostí viedli najmä povodne, ale aj rozsiahle prívalové dažde, nedostatok pitnej vody, zosuvy pôdy, požiare, únik nebezpečnej látky, poplašné správy, veterná smršť. Najviac mimoriadnych udalostí bolo v Žilinskom a Prešovskom kraji. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.
Počet mimoriadnych udalostí v porovnaní s rokom 2021, keď ich zaznamenali 400, klesol, avšak nie v náročnosti. "Pri vyhlásení mimoriadnych situácií ale naopak zaznamenávame nárast, v roku 2022 bolo 102 mimoriadnych situácií, čo je v porovnaní s rokom 2021 o 39 viac, keď bolo vyhlásených 63 mimoriadnych situácii. Čelíme častým výkyvom počasia a nárastu havarijných stavov našich mostov," uviedol dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Poďakoval všetkým, ktorí chránia životy, zdravie a majetok ľudí – hasičom, policajtom, zdravotníkom aj ďalším zložkám integrovaného záchranného systému.
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia.
Najviac mimoriadnych udalostí spôsobili vlani povodne, tvoria 20 percent z ich celkového počtu. Nasleduje snehová kalamita (15 percent), únik nebezpečnej látky (14 percent), nedostatok pitnej vody (desať percent), požiare veľkého rozsahu (desať percent). "Ďalších osem percent z celkového počtu boli poplašné správy, nahlásenie výbušného systému, sedem percent nález neznámej látky, tri percentá havarijný stav mosta a dve percentá veterná smršť a dve percentá predstavujú dopravné nehody," priblížil rezort.
Do kategórie iné mimoriadne udalosti zaradili výbuch plynu, nález munície, úhyn zvierat, výpadok elektrickej energie v nemocnici, ionizujúce žiarenie, znečistenie vody, prerušenie dodávky vody, strom ohrozujúci obyvateľov, havarijný stav na plynovode, zrútenie obytných domov, uloženie nástražného výbušného systému alebo hromadný prílev cudzincov, čo predstavuje šesť percent z celkového počtu mimoriadnych udalostí na Slovensku.
Najviac mimoriadnych situácií spôsobili snehové kalamity (31 percent), nedostatok pitnej vody (23 percent), povodne (deväť percent), havarijný stav mosta a cesty (sedem percent), zosuv pôdy (šesť percent), veterná smršť (päť percent) a únik nebezpečnej látky (dve percentá). Medzi iné mimoriadne situácie sa radia prílev cudzincov na územie SR, znečistenie vody, prerušenie zásobovania pitnou vodou, havarijný stav na plynovode a zrútenia časti bytových domov.
Počet mimoriadnych udalostí v porovnaní s rokom 2021, keď ich zaznamenali 400, klesol, avšak nie v náročnosti. "Pri vyhlásení mimoriadnych situácií ale naopak zaznamenávame nárast, v roku 2022 bolo 102 mimoriadnych situácií, čo je v porovnaní s rokom 2021 o 39 viac, keď bolo vyhlásených 63 mimoriadnych situácii. Čelíme častým výkyvom počasia a nárastu havarijných stavov našich mostov," uviedol dočasne poverený minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Poďakoval všetkým, ktorí chránia životy, zdravie a majetok ľudí – hasičom, policajtom, zdravotníkom aj ďalším zložkám integrovaného záchranného systému.
Mimoriadna situácia je obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Nie pri každej mimoriadnej udalosti sa vyhlasuje aj mimoriadna situácia.
Najviac mimoriadnych udalostí spôsobili vlani povodne, tvoria 20 percent z ich celkového počtu. Nasleduje snehová kalamita (15 percent), únik nebezpečnej látky (14 percent), nedostatok pitnej vody (desať percent), požiare veľkého rozsahu (desať percent). "Ďalších osem percent z celkového počtu boli poplašné správy, nahlásenie výbušného systému, sedem percent nález neznámej látky, tri percentá havarijný stav mosta a dve percentá veterná smršť a dve percentá predstavujú dopravné nehody," priblížil rezort.
Do kategórie iné mimoriadne udalosti zaradili výbuch plynu, nález munície, úhyn zvierat, výpadok elektrickej energie v nemocnici, ionizujúce žiarenie, znečistenie vody, prerušenie dodávky vody, strom ohrozujúci obyvateľov, havarijný stav na plynovode, zrútenie obytných domov, uloženie nástražného výbušného systému alebo hromadný prílev cudzincov, čo predstavuje šesť percent z celkového počtu mimoriadnych udalostí na Slovensku.
Najviac mimoriadnych situácií spôsobili snehové kalamity (31 percent), nedostatok pitnej vody (23 percent), povodne (deväť percent), havarijný stav mosta a cesty (sedem percent), zosuv pôdy (šesť percent), veterná smršť (päť percent) a únik nebezpečnej látky (dve percentá). Medzi iné mimoriadne situácie sa radia prílev cudzincov na územie SR, znečistenie vody, prerušenie zásobovania pitnou vodou, havarijný stav na plynovode a zrútenia časti bytových domov.
