Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Slovensko

Rezort zahraničia pokračuje v rokovaniach o obrannej spolupráci s USA

Miroslav Lajčák, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Miroslav Lajčák vlani v októbri uviedol, že ako zodpovedný štát a členská krajina v Severoatlantickej aliancii má SR povinnosť pokračovať v týchto rokovaniach.

Bratislava 5. februára (TASR) - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR pokračuje v rokovaniach o Dohode o obrannej spolupráci s USA štandardným spôsobom. Hlavným princípom slovenskej strany je naďalej, aby bolo v dohode jasne zakotvené, že neobmedzuje suverenitu SR a že akákoľvek činnosť sa uskutoční len so súhlasom SR. Pre TASR to uviedol riaditeľ tlačového odboru MZVaEZ SR Juraj Tomaga.

Ministerstvo je podľa potreby v kontakte s príslušnými ministerstvami a americkou stranou. "Stanoviská a návrhy oboch strán sa postupne upresňujú, vymieňame si návrhy a komentáre s cieľom čo najviac sa priblížiť k nájdeniu textu ustanovení vyhovujúcich obom stranám," priblížil Tomaga.

Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) vlani v októbri uviedol, že ako zodpovedný štát a členská krajina v Severoatlantickej aliancii má SR povinnosť pokračovať v týchto rokovaniach. S americkou stranou sa podľa neho zhodli, že nejde o čas, ale o to, aby sa dohodol text, s ktorým sa vedia stotožniť obe strany.

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v marci 2019 vyhlásil, že rezort diplomacie bude pokračovať v rokovaniach o obrannej spolupráci s USA na úrovni rámcovej dohody. Cieľom rokovaní má byť potvrdenie, či Slovensko dokáže dohodnúť zmluvu, ktorá nebude narúšať suverenitu krajiny, nebude garantovať prítomnosť vojsk USA na území Slovenska a nebude ho nútiť realizovať projekty, ktoré na svojom území nechce. Na aprílovej Koaličnej rade sa lídri dohodli, že minister obrany Peter Gajdoš (SNS) sa na rokovaniach nebude zúčastňovať. Ministerstvo obrany argumentovalo, že prijatie dohody by ohrozilo suverenitu Slovenska. Rozhodnutie vtedy kritizoval vtedajší prezident SR Andrej Kiska, niektorí opoziční aj koaliční poslanci.