Bratislava 20. októbra (TASR) - Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) nevedela po kalamitách v rokoch 2004 a 2014 zabrániť poškodeniu niektorých biotopov chránených druhov v treťom stupni ochrany. Tvrdí to jej riaditeľ Ľuboš Čillag, ktorý verí, že "prevratná" novela zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú by mal envirorezort čoskoro predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, takýmto situáciám zabráni.

Legislatíva podľa riaditeľa NAPANT v súčasnosti neumožňuje ovplyvniť spôsob spracovania veterných a podkôrnikových kalamít v treťom stupni ochrany. "A tak v mnohých prípadoch došlo k poškodeniu alebo až k zničeniu niektorých biotopov chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov či už národného alebo aj európskeho významu, napríklad tetrova hlucháňa," povedal Čillag pre TASR.

Lesníci sa bránia, že je ich povinnosťou v záujme ochrany lesa vykonať spracovanie kalamity, aby nedošlo k šíreniu a premnoženiu škodcov. To sa podľa nich stalo aj v rokoch 2004 a 2014, kedy bolo vplyvom víchrice poškodených viac ako 5 miliónov metrov kubických dreva roztrúsene na veľkom území.

"Pri spracovávaní je technológia vyberaná na základe priechodnosti a sklonitosti terénu, so zámerom minimalizovania poškodenia pôdneho krytu a ostávajúceho porastu. Na plochách súvislo zasiahnutých kalamitou v čo maximálnej miere podporujeme ponechávanie zdravých stojacich stromov. Po ukončení prác sú asanované plochy v čo najkratšom čase obnovované stanovište pôvodným drevinovým zložením, čím sa skracuje doba existencie plôch bez nasledujúceho lesa," povedal pre TASR hovorca Lesov SR Radko Srnka.

Podľa Čillaga by novela "otvorila cestu, aby hospodárenie v lesoch, v lesných biotopoch bolo výlučne takým spôsobom, ktorý pomôže zachovať a podporovať ich prirodzené ekologické funkcie". Na území národných parkov by už potom nemalo dochádzať k "devastačným zásahom a procesom".

Nová legislatíva plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti aspoň na polovicu územia každého národného parku. K tomu má pomôcť presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie.

"Pre efektívny výkon Správy NAPANT vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany prírody a krajiny na území Nízkych Tatier, by som určite privítal, aby bolo legislatívne do budúcnosti upravené aj to, že stanovisko vydané Správou NAPANT je pre príslušné orgány štátnej správy na úseku ochrany prírody záväzné," dodáva Čillag. V budúcnosti by tiež privítal, ak by riadenie a menovanie dobrovoľnej stráže prírody prešlo pod ŠOP SR. Posilniť by sa tiež podľa neho mali kompetencie profesionálnej stráže.