Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Témou rokovania boli tiež demografické zmeny a s nimi súvisiaca pracovná migrácia.
Autor TASR
Bratislava 15. júla (TASR) – Na rušenie pracovných miest spôsobené technologickými zmenami je možné reagovať zaradením nových profesií. Konštatoval to minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter (Smer-SD) po dvojdňovom neformálnom stretnutí ministrov pre zamestnanosť a sociálnu politiku (EPSCO) v Bratislave v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Richter upozornil, že technologické zmeny súvisiace s digitalizáciou a robotizáciou majú dva dôležité vplyvy na pracovný trh. „Po prvé, likvidujú niektoré pracovné miesta tým, že prácu ľudí nahrádzajú roboty alebo nová technológia. Po druhé, menia kvalifikačné požiadavky na pracovníkov v mnohých profesiách, respektíve vytvárajú úplne nové profesie,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii po zasadnutí.
Ohrozených môže byť podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) až 12 % pracovných miest, presné prognózy však chýbajú. Európsky hospodársky a sociálny výbor preto pripraví takúto analýzu, aby bolo na základe nej možné cielene prijímať konkrétne opatrenia a ďalšie postupy.
Slovensko môže byť podľa Richtera pozitívnym príkladom v kontexte prístupu ku zmenám, ktoré tento vývoj priniesol. Pripomenul národnú sústavu povolaní, ktorá presne pomenováva viac ako 1000 profesií a čo majú obsahovať. Národná sústava kvalifikácií pod rezortom školstva zase definuje, akým spôsobom dosiahnuť naplnenie obsahovej stránky. „Ak ubudne istý počet profesií, nové zaradíme a na základe toho začneme postupne systematicky pripravovať nové riešenia,“ priblížil.
Ministri na zasadnutí diskutovali aj o potrebe modernizovať pracovnoprávnu legislatívu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Richter zdôraznil, že sociálna ochrana pracovníkov nemôže byť obetovaná v záujme flexibility. „Flexibilita v tomto prípade je veľmi dôležitá, ale nemôže ísť na úkor sociálneho zabezpečenia a postavenia zamestnancov ako takých, aj vzhľadom na tie nové výzvy,“ vyhlásil.
Eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen poukázala na otázku, či existujúce zákony a predpisy v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti z pohľadu súčasných zmien ešte spĺňajú svoj účel. A teda, či ich možno aplikovať na dnešnú a budúcu spoločnosť, na nové formy práce. Do širokej diskusie o tejto problematike a prehodnocovania politík sa majú zapojiť sociálni partneri, akademická obec aj verejnosť.
„Ľudia teraz čoraz častejšie menia pracovné miesta, často aj do inej oblasti, otázka preto znie, ako môžeme zabezpečiť bezpečný a hladký prechod medzi pracovnými miestami a rôznymi typmi práce. Pracovníci sa pohybujú aj cez hranice, treba pre nich zabezpečiť prenositeľnosť sociálnych práv a uľahčiť prechod medzi pracovnými miestami aj medzi členskými štátmi,“ opísala Thyssen.
Témou rokovania boli tiež demografické zmeny a s nimi súvisiaca pracovná migrácia. Eurokomisárka pripustila, že starnutím populácie sa treba zaoberať a nastaviť systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby ľudia pracovali dlhšie a dlhšie do nich prispievali. Keďže to však nemusí stačiť, potenciál vidí aj v migrácii a integrácii migrantov na trhu práce.
Richter upozornil, že technologické zmeny súvisiace s digitalizáciou a robotizáciou majú dva dôležité vplyvy na pracovný trh. „Po prvé, likvidujú niektoré pracovné miesta tým, že prácu ľudí nahrádzajú roboty alebo nová technológia. Po druhé, menia kvalifikačné požiadavky na pracovníkov v mnohých profesiách, respektíve vytvárajú úplne nové profesie,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii po zasadnutí.
Ohrozených môže byť podľa štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) až 12 % pracovných miest, presné prognózy však chýbajú. Európsky hospodársky a sociálny výbor preto pripraví takúto analýzu, aby bolo na základe nej možné cielene prijímať konkrétne opatrenia a ďalšie postupy.
Slovensko môže byť podľa Richtera pozitívnym príkladom v kontexte prístupu ku zmenám, ktoré tento vývoj priniesol. Pripomenul národnú sústavu povolaní, ktorá presne pomenováva viac ako 1000 profesií a čo majú obsahovať. Národná sústava kvalifikácií pod rezortom školstva zase definuje, akým spôsobom dosiahnuť naplnenie obsahovej stránky. „Ak ubudne istý počet profesií, nové zaradíme a na základe toho začneme postupne systematicky pripravovať nové riešenia,“ priblížil.
Ministri na zasadnutí diskutovali aj o potrebe modernizovať pracovnoprávnu legislatívu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Richter zdôraznil, že sociálna ochrana pracovníkov nemôže byť obetovaná v záujme flexibility. „Flexibilita v tomto prípade je veľmi dôležitá, ale nemôže ísť na úkor sociálneho zabezpečenia a postavenia zamestnancov ako takých, aj vzhľadom na tie nové výzvy,“ vyhlásil.
Eurokomisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu Marianne Thyssen poukázala na otázku, či existujúce zákony a predpisy v sociálnej a pracovnoprávnej oblasti z pohľadu súčasných zmien ešte spĺňajú svoj účel. A teda, či ich možno aplikovať na dnešnú a budúcu spoločnosť, na nové formy práce. Do širokej diskusie o tejto problematike a prehodnocovania politík sa majú zapojiť sociálni partneri, akademická obec aj verejnosť.
„Ľudia teraz čoraz častejšie menia pracovné miesta, často aj do inej oblasti, otázka preto znie, ako môžeme zabezpečiť bezpečný a hladký prechod medzi pracovnými miestami a rôznymi typmi práce. Pracovníci sa pohybujú aj cez hranice, treba pre nich zabezpečiť prenositeľnosť sociálnych práv a uľahčiť prechod medzi pracovnými miestami aj medzi členskými štátmi,“ opísala Thyssen.
Témou rokovania boli tiež demografické zmeny a s nimi súvisiaca pracovná migrácia. Eurokomisárka pripustila, že starnutím populácie sa treba zaoberať a nastaviť systémy sociálneho zabezpečenia tak, aby ľudia pracovali dlhšie a dlhšie do nich prispievali. Keďže to však nemusí stačiť, potenciál vidí aj v migrácii a integrácii migrantov na trhu práce.
