Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kríza spôsobuje aj zmenu spotrebiteľského správania, pričom hlavným kritériom kúpy výrobku sa stáva cena a spotrebitelia čoraz menej vyhľadávajú prémiové výrobky.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - Rok 2023 bude pre potravinárske odvetvie skúškou odolnosti. Zhodli sa na tom Potravinárska komora Slovenska (PKS), ako aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
"Po ťažkom roku 2022, keď sa aj slovenskí potravinári museli vyrovnať s enormným nárastom cien surovín, pohonných látok, obalových materiálov a energií, nás čaká ďalší náročný rok. To, ako sa ho podarí zvládnuť potravinárskym podnikom, závisí najmä od systémových opatrení vlády na celkovú podporu a ochranu podnikateľského prostredia," priblížila Jana Venhartová, riaditeľka PKS.
Na druhej strane podľa nej vlani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhlásilo pre potravinárov výzvy na najvyšší ročný objem finančných prostriedkov v poslednej dekáde. Výzva na investície do potravinárskych podnikov bola zvýšená na celkovú sumu 240 miliónov eur, potravinári sa dočkali mimoriadnej pomoci aj výziev na krytie zvýšených nákladov na energie v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine.
"Na rok 2023 bude kľúčové vyhodnotenie a sprocesovanie výzvy na investície do potravinárskych podnikov tak, aby sa prihlásené projekty mohli realizovať aj s ohľadom na nárast nákladov oproti obdobiu predkladania žiadostí. Zároveň potravinári očakávajú predstavenie schém štátnej pomoci pre potravinársky priemysel ako systémovú podporu odvetvia z prostriedkov štátneho rozpočtu," podčiarkla.
Náklady výrobcov v tomto roku bude podľa Venhartovej ovplyvňovať schopnosť štátu flexibilne a účinne reagovať na vysoké ceny elektrickej energie, a zabezpečenie fyzickej aj cenovej dostupnosti energií na celý rok. Zvyšujúce sa náklady a inflácia spôsobená najmä rastom cien potravín spôsobuje podľa nej znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva, čo sa odráža aj na znižovaní spotreby. Kríza spôsobuje aj zmenu spotrebiteľského správania, pričom hlavným kritériom kúpy výrobku sa stáva cena a spotrebitelia čoraz menej vyhľadávajú prémiové výrobky.
Vláda aj parlament by podľa riaditeľky PKS mali dôsledne zvažovať vplyv prijímanej legislatívy na podnikateľov a nezaťažovať ich v prebiehajúcej recesii dodatočnými nákladmi. "V roku 2023 rovnako očakávame diskusiu k sektorovým podzákonným právnym predpisom tak, aby sa odstránila zbytočná administratívna záťaž a podmienky, ktoré dávajú slovenských potravinárov do konkurenčnej nevýhody oproti zahraničným výrobcom," dodala Venhartová.
Hovorkyňa SPPK Jana Holéciová dodala, že cieľom je vytvoriť národnú stabilitu v prístupe k agropotravinárskemu sektoru a podporiť Slovensko v jeho úlohe stať sa konkurencieschopným štátom v oblasti výroby potravín na európskom trhu.
"Kroky štátu musia viesť k posilneniu konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu, vytváraniu nových pracovných miest, podpore udržateľného rastu za udržania stanovených environmentálnych cieľov, zníženiu zraniteľnosti potravinového dodávateľského reťazca, podpore zvýšenia podielu domácich potravín na domácom trhu a produkcii väčšieho výberu kvalitných čerstvých potravín a zdravých potravín pre spotrebiteľov," zdôraznila pre TASR .
"Po ťažkom roku 2022, keď sa aj slovenskí potravinári museli vyrovnať s enormným nárastom cien surovín, pohonných látok, obalových materiálov a energií, nás čaká ďalší náročný rok. To, ako sa ho podarí zvládnuť potravinárskym podnikom, závisí najmä od systémových opatrení vlády na celkovú podporu a ochranu podnikateľského prostredia," priblížila Jana Venhartová, riaditeľka PKS.
Na druhej strane podľa nej vlani Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vyhlásilo pre potravinárov výzvy na najvyšší ročný objem finančných prostriedkov v poslednej dekáde. Výzva na investície do potravinárskych podnikov bola zvýšená na celkovú sumu 240 miliónov eur, potravinári sa dočkali mimoriadnej pomoci aj výziev na krytie zvýšených nákladov na energie v súvislosti s vojenským konfliktom na Ukrajine.
"Na rok 2023 bude kľúčové vyhodnotenie a sprocesovanie výzvy na investície do potravinárskych podnikov tak, aby sa prihlásené projekty mohli realizovať aj s ohľadom na nárast nákladov oproti obdobiu predkladania žiadostí. Zároveň potravinári očakávajú predstavenie schém štátnej pomoci pre potravinársky priemysel ako systémovú podporu odvetvia z prostriedkov štátneho rozpočtu," podčiarkla.
Náklady výrobcov v tomto roku bude podľa Venhartovej ovplyvňovať schopnosť štátu flexibilne a účinne reagovať na vysoké ceny elektrickej energie, a zabezpečenie fyzickej aj cenovej dostupnosti energií na celý rok. Zvyšujúce sa náklady a inflácia spôsobená najmä rastom cien potravín spôsobuje podľa nej znižovanie kúpyschopnosti obyvateľstva, čo sa odráža aj na znižovaní spotreby. Kríza spôsobuje aj zmenu spotrebiteľského správania, pričom hlavným kritériom kúpy výrobku sa stáva cena a spotrebitelia čoraz menej vyhľadávajú prémiové výrobky.
Vláda aj parlament by podľa riaditeľky PKS mali dôsledne zvažovať vplyv prijímanej legislatívy na podnikateľov a nezaťažovať ich v prebiehajúcej recesii dodatočnými nákladmi. "V roku 2023 rovnako očakávame diskusiu k sektorovým podzákonným právnym predpisom tak, aby sa odstránila zbytočná administratívna záťaž a podmienky, ktoré dávajú slovenských potravinárov do konkurenčnej nevýhody oproti zahraničným výrobcom," dodala Venhartová.
Hovorkyňa SPPK Jana Holéciová dodala, že cieľom je vytvoriť národnú stabilitu v prístupe k agropotravinárskemu sektoru a podporiť Slovensko v jeho úlohe stať sa konkurencieschopným štátom v oblasti výroby potravín na európskom trhu.
"Kroky štátu musia viesť k posilneniu konkurencieschopnosti potravinárskeho priemyslu, vytváraniu nových pracovných miest, podpore udržateľného rastu za udržania stanovených environmentálnych cieľov, zníženiu zraniteľnosti potravinového dodávateľského reťazca, podpore zvýšenia podielu domácich potravín na domácom trhu a produkcii väčšieho výberu kvalitných čerstvých potravín a zdravých potravín pre spotrebiteľov," zdôraznila pre TASR .
