Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Časové obmedzenie rozpravy je možné už v súčasnosti, avšak nie je to automatické a v praxi sa takmer vôbec nevyužíva.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) - Podpredseda Národnej rady SR Béla Bugár (Most-Híd) by si vedel predstaviť, že by mali poslanci svoje vystúpenia v pléne časovo ohraničené. Zefektívnilo by to podľa neho zasadnutia snemovne. Pozdáva sa to aj šéfovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS). Poukázal na fungovanie Európskeho parlamentu, kde majú poslanci určený čas na vystúpenia.
"Ticho som závidel procesné pravidlá," povedal Danko pre TASR po rokovaní s predsedom europarlamentu Martinom Schulzom v Štrasburgu. Bugár poukázal na to, že časové ohraničenie vystúpení majú aj v iných európskych parlamentoch. "Môžeme vychádzať z rakúskych skúseností, kde povedia, že na túto schôdzu máme dokopy toľko a toľko hodín, rozdelia si to medzi poslanecké kluby a klub sa rozhodne, či ten čas použijú na jeden zákon alebo na všetky," uviedol pre TASR Bugár.
Rovnako by sa podľa neho dalo hovoriť o takom nastavení, podľa ktorého by mali poslanci vystupujúci v mene poslaneckého klubu viac času na svoje vystúpenie ako jednotlivec. Bugár zdôraznil, že najdôležitejšie nie je samotné časové obmedzenie, ale zefektívnenie práce parlamentu. "Aby aj ľudia videli, že sa nehádame, ale riešime ich problémy. Ak to nebudeme robiť, bude narastať extrémizmus," poznamenal Bugár.
O potrebe zmien sa v parlamente začalo hovoriť viac pri schôdzach k odvolávaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka a predsedu vlády Roberta Fica (obaja Smer-SD) pre daňovú kauzu Bašternák. Dankovi sa nepáči oblečenie poslancov, telefonovanie v pléne či transparenty. Otvorila sa aj otázka parlamentnej stráže.
Poslanci o nej hovorili už v minulom volebnom období, keď s nápadom prišiel vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Parlamentná stráž mala mať možnosť vyviesť neprispôsobivých poslancov z pléna. Paška nápadom reagoval na niekoľko potýčok, ktoré sa udiali v pléne. Išlo dokonca o fyzické konflikty medzi poslancami. V minulosti sa hovorilo aj o možnosti časového obmedzenia rozpravy. Vedel si to predstaviť Paškov nástupca Peter Pellegrini (Smer-SD). Opozícia vtedy v otázke nebola jednotná. Zmeny v parlamente neprešli.
Časové obmedzenie rozpravy je možné už v súčasnosti, avšak nie je to automatické a v praxi sa takmer vôbec nevyužíva. Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že NR SR sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na obmedzení času na rozpravu, ktorý však nesmie byť kratší ako 12 hodín. Tento čas sa pomerne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. Na druhej strane, v bežne využívanom voľnom režime, keď vystúpenie v rozprave obmedzené nie je, zvyčajne nedosahuje dĺžka diskusie k jednému bodu 12 hodín.
Naposledy obmedzil dĺžku rozpravy podľa týchto pravidiel vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Urobil tak pred voľbou generálneho prokurátora, keď sa do debaty prihlásil celý opozičný poslanecký klub Smeru-SD (62 poslancov). Strana Roberta Fica reagovala na Sulíkovo riešenie s veľkou nevôľou a prirovnala ju k noci dlhých nožov z éry mečiarizmu.
"Ticho som závidel procesné pravidlá," povedal Danko pre TASR po rokovaní s predsedom europarlamentu Martinom Schulzom v Štrasburgu. Bugár poukázal na to, že časové ohraničenie vystúpení majú aj v iných európskych parlamentoch. "Môžeme vychádzať z rakúskych skúseností, kde povedia, že na túto schôdzu máme dokopy toľko a toľko hodín, rozdelia si to medzi poslanecké kluby a klub sa rozhodne, či ten čas použijú na jeden zákon alebo na všetky," uviedol pre TASR Bugár.
Rovnako by sa podľa neho dalo hovoriť o takom nastavení, podľa ktorého by mali poslanci vystupujúci v mene poslaneckého klubu viac času na svoje vystúpenie ako jednotlivec. Bugár zdôraznil, že najdôležitejšie nie je samotné časové obmedzenie, ale zefektívnenie práce parlamentu. "Aby aj ľudia videli, že sa nehádame, ale riešime ich problémy. Ak to nebudeme robiť, bude narastať extrémizmus," poznamenal Bugár.
O potrebe zmien sa v parlamente začalo hovoriť viac pri schôdzach k odvolávaniu ministra vnútra Roberta Kaliňáka a predsedu vlády Roberta Fica (obaja Smer-SD) pre daňovú kauzu Bašternák. Dankovi sa nepáči oblečenie poslancov, telefonovanie v pléne či transparenty. Otvorila sa aj otázka parlamentnej stráže.
Poslanci o nej hovorili už v minulom volebnom období, keď s nápadom prišiel vtedajší predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). Parlamentná stráž mala mať možnosť vyviesť neprispôsobivých poslancov z pléna. Paška nápadom reagoval na niekoľko potýčok, ktoré sa udiali v pléne. Išlo dokonca o fyzické konflikty medzi poslancami. V minulosti sa hovorilo aj o možnosti časového obmedzenia rozpravy. Vedel si to predstaviť Paškov nástupca Peter Pellegrini (Smer-SD). Opozícia vtedy v otázke nebola jednotná. Zmeny v parlamente neprešli.
Časové obmedzenie rozpravy je možné už v súčasnosti, avšak nie je to automatické a v praxi sa takmer vôbec nevyužíva. Zákon o rokovacom poriadku hovorí, že NR SR sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na obmedzení času na rozpravu, ktorý však nesmie byť kratší ako 12 hodín. Tento čas sa pomerne rozdelí medzi poslanecké kluby a nezaradených poslancov. Na druhej strane, v bežne využívanom voľnom režime, keď vystúpenie v rozprave obmedzené nie je, zvyčajne nedosahuje dĺžka diskusie k jednému bodu 12 hodín.
Naposledy obmedzil dĺžku rozpravy podľa týchto pravidiel vtedajší predseda parlamentu Richard Sulík (SaS). Urobil tak pred voľbou generálneho prokurátora, keď sa do debaty prihlásil celý opozičný poslanecký klub Smeru-SD (62 poslancov). Strana Roberta Fica reagovala na Sulíkovo riešenie s veľkou nevôľou a prirovnala ju k noci dlhých nožov z éry mečiarizmu.
