Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf parlamentu očakáva dlhú diskusiu najmä pri návrhu poslancov Smeru-SD, ktorý sa týka pôsobenia nebankových spoločností a úžery.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) - Marcové rokovanie NR SR sa nezačne tak, ako sa plánovalo, ale bude posunuté o týždeň. Dôvodom je prvé kolo prezidentských volieb (15.3.) a skutočnosť, že v nich kandidujú aj štyria poslanci NR SR, ktorí v tom čase budú viesť kampaň. Po dnešnom rokovaní poslaneckého grémia to vyhlásil predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD). Marcová schôdza sa teda nezačne 11. ale až 18. marca.
Ešte predtým však poslanci zasadnú do lavíc v rámci 29. schôdze, ktorá sa začne v utorok 28. januára. Na rokovanie je predložených 67 bodov, z čoho je 18 vládnych návrhov zákonov. "Prevahu v programe majú opozičné poslanecké návrhy. Či to bude trend, ťažko povedať. Predpokladám, že to súvisí aj s kampaňou," povedal Paška.
Šéf parlamentu očakáva dlhú diskusiu najmä pri návrhu poslancov Smeru-SD, ktorý sa týka pôsobenia nebankových spoločností a úžery. "Zmena by mala zabezpečiť, aby sa niektoré negatívne javy konečne trestali," vysvetlil Paška. Za dôležitú označil aj voľbu členov Správnej rady TASR a šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Na 29. schôdzi napokon budú chýbať nové volebné zákony, keďže minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) a opozícia sa doteraz nezhodli na podobe stálej volebnej komisie, ktorá by mala dozerať na priebeh volieb, kampaň a financovanie politických strán. Komisia je posledný otvorený problém, na ostatných sa už partneri zhodli. Najbližšie by sa mali zísť do dvoch týždňov.
Na programe nie je ani voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Paška dnes zopakoval, že šiesty pokus o zvolenie šéfa úradu by sa mal konať na marcovej schôdzi. Naďalej podľa neho platí, že post patrí opozícii a v prípade, že kandidáti opozičných strán sa do tejto voľby neprihlásia, Smer-SD svojho kandidáta určite nominovať nebude. Paška uznáva, že súčasná situácia nie je v poriadku, ale Jánovi Jasovskému (nastúpil ako nominant ĽS-HZDS) podľa jeho slov nič nebráni vykonávať svoju funkciu.
Na otázku, ako reaguje na výzvu, aby poslanec Jaroslav Baška (Smer-SD), ktorý je zároveň predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja, inicioval zákonnú úpravu umožňujúcu len jeden plat, Paška odvetil, že ide o legitímnu záležitosť. "Ak sa nájde skupina poslancov, tak sa takáto debata môže uskutočniť. Problematika je veľmi citlivá. Môj individuálny pohľad nie je dôležitý, dôležitý je ústavný pohľad. Všetci máme aktívne aj pasívne volebné právo," dodal s tým, že je ústavno-právny problém ako vymedziť výkon pasívneho volebného práva, teda práva byť volený.
Ešte predtým však poslanci zasadnú do lavíc v rámci 29. schôdze, ktorá sa začne v utorok 28. januára. Na rokovanie je predložených 67 bodov, z čoho je 18 vládnych návrhov zákonov. "Prevahu v programe majú opozičné poslanecké návrhy. Či to bude trend, ťažko povedať. Predpokladám, že to súvisí aj s kampaňou," povedal Paška.
Šéf parlamentu očakáva dlhú diskusiu najmä pri návrhu poslancov Smeru-SD, ktorý sa týka pôsobenia nebankových spoločností a úžery. "Zmena by mala zabezpečiť, aby sa niektoré negatívne javy konečne trestali," vysvetlil Paška. Za dôležitú označil aj voľbu členov Správnej rady TASR a šéfa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Na 29. schôdzi napokon budú chýbať nové volebné zákony, keďže minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) a opozícia sa doteraz nezhodli na podobe stálej volebnej komisie, ktorá by mala dozerať na priebeh volieb, kampaň a financovanie politických strán. Komisia je posledný otvorený problém, na ostatných sa už partneri zhodli. Najbližšie by sa mali zísť do dvoch týždňov.
Na programe nie je ani voľba predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). Paška dnes zopakoval, že šiesty pokus o zvolenie šéfa úradu by sa mal konať na marcovej schôdzi. Naďalej podľa neho platí, že post patrí opozícii a v prípade, že kandidáti opozičných strán sa do tejto voľby neprihlásia, Smer-SD svojho kandidáta určite nominovať nebude. Paška uznáva, že súčasná situácia nie je v poriadku, ale Jánovi Jasovskému (nastúpil ako nominant ĽS-HZDS) podľa jeho slov nič nebráni vykonávať svoju funkciu.
Na otázku, ako reaguje na výzvu, aby poslanec Jaroslav Baška (Smer-SD), ktorý je zároveň predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja, inicioval zákonnú úpravu umožňujúcu len jeden plat, Paška odvetil, že ide o legitímnu záležitosť. "Ak sa nájde skupina poslancov, tak sa takáto debata môže uskutočniť. Problematika je veľmi citlivá. Môj individuálny pohľad nie je dôležitý, dôležitý je ústavný pohľad. Všetci máme aktívne aj pasívne volebné právo," dodal s tým, že je ústavno-právny problém ako vymedziť výkon pasívneho volebného práva, teda práva byť volený.
