Dunajská Streda 2. augusta (TASR) - Predseda vlády SR Robert Fico, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák a ďalší predstavitelia politického, spoločenského a kultúrneho života položili dnes vence v parku na Rybnom trhu v Dunajskej Strede pri celoslovenskom Pamätníku obetiam rómskeho holokaustu.
Uctili si tak pamiatku Rómov zavraždených hitlerovskými nacistami. Pietna spomienka sa konala pri príležitosti 69. výročia likvidácie rómskeho tábora v Osvienčime-Brzezinke. Slávnosť zorganizoval Inštitút pre romologický výskum, metodiku a praktickú aplikáciu v Dunajskej Strede spolu s Mestským úradom a mestom Dunajská Streda.
Premiér vo svojom vystúpení zdôraznil, že zavraždení ľudia boli prevažne starí a chorí ľudia, ale aj matky s deťmi. "Chcem sa verejne poďakovať básnikovi, publicistovi, rómskemu aktivistovi Jozefovi Ravaszovi, podľa návrhu ktorého rómski umeleckí kováči, bratia Sárköziovci z Dunajskej Lužnej vykovali výtvarnú podobu pamätníka Rómov v Dunajskej Strede," povedal Fico.
"Predstavitelia rómskych organizácií sa stretli so zástupcami krajskej, okresnej a mestskej samosprávy, zahraničnými diplomatmi i občanmi Dunajskej Stredy. Téma rómskeho holokaustu bola nielen na Slovensku dlhé roky tabuizovaná a skresľovaná a mnohé fakty o vyhladzovaní tejto menšiny nacistami a fašistami počas druhej svetovej vojny sú aj dnes majoritnému obyvateľstvu, ale, žiaľ, i mnohým Rómom, ešte stále neznáme," konštatoval riaditeľ romologického inštitútu Ravasz.
Podľa jeho slov Rómovia v 21. storočí denne hľadajú odpoveď na to, čo je príčinou ich osudu a na čo môžu byť hrdí. "Ak vyzdvihnem asimilačné zákony z obdobia medzi rokmi 1761 a 1989, potom je veľmi ťažké zdravým rozumom pochopiť tú vytrvalosť, ktorú rómsky ľud preukázal a preukazuje do dnešných dní," zdôraznil.
Ako povedal, pamätný deň rómskeho holokaustu treba pripomínať rovnako ako židovský holokaust. "Rómsky holokaust bol dlho zabudnutý, nestretávali sme sa s ním ani v učebniciach dejepisu. Na tieto čierne škvrny európskych dejín nemôžeme zabudnúť." Podľa slov Ravasza pamätný deň holokaustu Rómov upozorňuje aj dnes na to, že medziľudské vzťahy sa musia vytvárať na základe solidarity, tolerancie a sociálnej inklúzie.
Mierumilovná verejnosť celého sveta si holokaust Rómov počas druhej svetovej vojny pripomína v druhý augustový deň. Pamätný deň rómskeho holokaustu bol vyhlásený najmä z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií na pamiatku obetí nacistického vraždenia v Osvienčime, kde v noci z 2. na 3. augusta 1944 usmrtili v plynových komorách 2900 rómskych mužov, žien a detí, povedal vo svojom prejave hlavný organizátor podujatia Ravasz.
Aj v areáli Múzea SNP si pripomenuli obete rómskeho holokaustu
V pietnej sieni Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici si pripomenuli Pamätný deň rómskeho holokaustu v piatok 2. augusta 2013. Každoročný pietny akt je súčasťou projektu Ma bisteren!, občianskeho združenia In Minorita, Múzea SNP a Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied, ktorým verejnosti pripomínajú tragédiu rómskeho etnika počas druhej svetovej vojny. Foto: TASR/Dušan Hein Banská Bystrica 2. augusta (TASR) - Pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu si dnes v Pietnej sieni Múzea SNP v Banskej Bystrici spomienkovým podujatím a pietnym aktom pripomenuli obete, ktoré v noci z 2. na 3. augusta 1944 zahynuli v koncentračnom tábore v Osvienčime. Podujatie pripravili Občianske združenie (OZ) In Minorita a Múzeum SNP v spolupráci s Ústavom etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV). Do siene si obete prišli uctiť a pripomenúť nielen ľudia z okolia Banskej Bystrice, ale aj z Nitry či východného Slovenska, informovala TASR Zuzana Kumanová z OZ In Minorita.
Podujatie je súčasťou projektu Ma bisteren! (Nezabudnite!), ktorého cieľom je pripomínať príkoria páchané na Rómoch počas 2. svetovej vojny. "Projekt Ma bisteren! vznikol v roku 2005 ako odozva na to, že otázka rómskeho holokaustu je neznáma – verejnosť rómska aj nerómska o tejto téme vie veľmi málo. V snahe priblížiť osudy slovenských Rómov počas 2. svetovej vojny sme pripravili takýto projekt. Jeho cieľom bolo na jednej strane označiť tie miesta, kde dochádzalo k porobe - postavili sme sedem pamätníkov. Na druhej strane hovoriť o tej téme," konštatovala Kumanová.
Od začiatku 90. rokov 20. storočia sa na mieste bývalého "cigánskeho tábora" v Osvienčime - Brezinke konajú pietne spomienkové stretnutia, predovšetkým z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií. Ide o pripomienku zrušenia tábora v roku 1944. Tomu predchádzala likvidácia posledných väzňov. Potom, ako odtiaľto deportovali práceschopných väzňov, v noci z 2. na 3. augusta bolo zostávajúcich 2897 rómskych mužov, žien a detí zavraždených v plynových komorách, priblížila Kumanová.
Etnológ – romista Arne Mann doplnil, že 2. august si pripomínajú Rómovia v celej Európe ako Pamätný deň rómskeho holokaustu. Prvýkrát sa táto pietna slávnosť konala v Pamätníku SNP v spomínanom roku 2005, keď tam osadili pamätnú tabuľu. "Má pripomínať rómsky holokaust. Ma bisteren! znamená Nezabudnite!, takže je to pripomienka týchto udalostí," uviedol Mann.
Ako ďalej objasnil, v špeciálnom "cigánskom tábore" v rámci Osvienčimu II – Brezinky boli sústreďovaní Rómovia zo zemí, ktoré boli okupované Nemeckom. Špecifický bol v tom, že bol rodinného charakteru. "Bol daný ako v úvodzovkách vedecké pracovisko doktorovi Mengelemu, ktorý vyložene robil pokusy na rómskych ženách, tehotných ženách, dvojičkách. Keď si uvedomíme už tieto veci, tak naozaj o tom nemôžeme mlčať. O tom naozaj treba hovoriť. A to, že na Slovensku napríklad Rómovia za Slovenského štátu nesmeli vlastniť psa a krčmár im nesmel naliať pivo, sú tie absurdnosti, ktoré s tým súviseli," podotkol Mann.
