Košice/Prešov 18. februára (TASR) – Rómovia na východnom Slovensku sa modlia i vo svojom materinskom – rómskom jazyku. Oficiálne liturgické texty však podľa hovorcu rímskokatolíckeho Arcibiskupského úradu v Košiciach Jaroslava Fabiana k dispozícii nie sú. V rámci arcidiecézy sa venujú práci s Rómami v štyroch dominantných centrách, ktorými sú košické sídlisko Luník IX, sídlisko Poštárka v Bardejove, obec Jarovnice v okrese Sabinov a v Hanušovcich nad Topľou.

"Sú to výchovno-vzdelávacie a voľnočasové aktivity s množstvom iných menších ako napríklad práčovňou pre zvýšenie hygieny, rôznymi službami či ponukou čistej vody," priblížil pre TASR Fabian.

Čo sa týka bohoslužieb, oficiálne liturgické texty nie sú podľa jeho slov doteraz schválené. "Používajú sa piesne v rómskom jazyku a niekedy modlitba Otče náš," spresnil Fabian.

Saleziáni dona Bosca svoju činnosť vyvíjajú od roku 2008 aj na košickom sídlisku Luník IX. Na bardejovskom sídlisku Poštárka, kde pôsobia od roku 1990, zriadili výchovno-vzdelávacie centrum, ako aj základnú a materskú školu.

"Na sídlisku Poštárka máme tiež pastoračné centrum, v ktorom organizujeme rôzne stretnutia s mladými. Tento rok sme začali s doučovaním pre deti, na ktorých vidíme, že majú na viac, aby skončili nielen základnú školu a povinnú školskú dochádzku, ale aby išli ďalej na stredné školy," uviedol pre TASR saleziánsky kaplán Peter Varga, ktorý tam pôsobí päť rokov.

V kostole pripravujú tamojších obyvateľov na prvé sväté prijímanie, birmovku, manželstvo a slúžia pre nich sväté omše. Oficiálne schválené modlitby v rómskom jazyku podľa Vargu nemajú.

"Občas sa s nimi modlíme aj po rómsky. Sú však viaceré verzie, čiže potom je s tým problém, že ktorý preklad je dobrý. Nie je to ešte tak udomácnené, povedal by som. Oni sami nechcú prijímať oficiálny rómsky jazyk, ktorý je schválený, radšej používajú svoje nárečie. Máme preklad Biblie do rómčiny urobený podľa kodifikovaného rómskeho jazyka a oni sami hovoria, že niektorým slovám nerozumejú, že sú im cudzie," skonštatoval Varga.

Podľa neho miestni sa medzi sebou rozprávajú po rómsky. Práve preto tam zriadili školu, aby deťom pomohli zvládnuť slovenský jazyk. "Stáva sa, že deti sú radšej ticho, ako keby sa mali rozprávať po slovensky. Napríklad, ak chlapec alebo dievča zablúdi v meste, tak sa neopýta, kam ma ísť, lebo sa hanbí, že sa nevie dobre spýtať," priblížil Varga.

"Myslím si, že jazyk vždy patrí ku kultúre a bolo by zlé, keby ho stratili, ale ak chcú žiť tu, na Slovensku, tak potrebujú vedieť aj po slovensky," dodal Varga.