Martin Hojsík kritizoval to, že Slovensko spolu s Orbánovým Maďarskom žiada výnimku z ropného embarga.
Autor TASR
Štrasburg 5. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu diskutovali o riešení hospodárskych a sociálnych dôsledkov ruskej vojny proti Ukrajine a oboznámili sa aj s obsahom šiesteho balíka sankcií EÚ proti Rusku.
Túto situáciu okomentovali viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že treba urobiť všetko pre zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. Je podľa neho stále priestor na stupňovanie sankcií proti Moskve, hoci tie vplývajú aj na Európu a na celý svet. "Riešenie je v technologickom pokroku a zmenách. V oblasti energetiky treba väčší dôraz na energetickú efektívnosť, zmeny energetického mixu; používať viac obnoviteľné zdroje a demystifikovať jadrovú energiu. Tiež je zhoda na tom, že sa treba odpojiť od agresora, čo sa týka zdrojov energií. Ale urobiť to tak, aby to bolo čo najmenej bolestné a zasiahlo agresora, a nie nás," upozornil.
Štefanec priznal, že nie je potešený postojom slovenského ministra hospodárstva ohľadom ruskej ropy. Po konzultáciách s odborníkmi tvrdí, že je možné sa odpojiť od ruskej ropy a dodržať embargo EÚ. "Slovensko musí byť kompenzované, musia byť garantované dodávky energie, a to sa dá iba spoločným európskym postojom – a preto nesmieme pretláčať výnimky. Dnes ide o viac ako iba o zmenu dodávateľa ropy. Ide o obranu slobody a demokracie, a to má väčšiu hodnotu než akékoľvek podnikateľské záujmy," dodal.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že Slovensku by veľmi pomohlo, ak dostane výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy do EÚ. Podľa jej slov sa Únia bude musieť k tejto téme vrátiť – k dovozu ropy ako takému –, pretože po odstavení ruskej ropy vzrastú ceny ropy z iných krajín, ktoré to budú chcieť využiť, a tento stav môže byť podľa nej pre slovenský priemysel a domácnosti likvidačný.
Solidarita, ktorú v tejto chvíli Európska únia preukazuje Poľsku a Bulharsku – odpojených od ruského plynu –, podľa jej slov funguje. Situácia by sa však "skomplikovala" pri väčších výpadkoch ropy a plynu. Zároveň upozornila aj na to, že rafinéria na Slovensku nedokáže zaistiť rýchly prechod na iný typ ropy než ruskej.
"My ako europoslanci musíme reflektovať situáciu najbližších dní a rokov. Súhlasím s tým, aby sa postupne ustupovalo od fosílnych palív, ale ešte nemôžeme povedať, že máme náhradu. Elektromobilita by mohla nahradiť benzínové a dieselové vozidlá, ale na Slovensku sú elektromobily cenovo nedostupné pre väčšinu ľudí a je slabo rozvinutý systém nabíjacích staníc naprieč krajinou. Treba do toho investovať, musíme sa na to pripravovať, ale nie je to pre nás otázka najbližších piatich rokov," odkázala.
Martin Hojsík (PS) kritizoval to, že Slovensko spolu s Orbánovým Maďarskom žiada výnimku z ropného embarga. Tvrdí, že miliardy, ktoré Európska únia posiela Putinovi na jeho vojnu za ropu a plyn, by mohli zostať doma, v európskych regiónoch a rodinách – ak by sa Európskej únii podarilo zaistiť si zelenú energiu a energetickú účinnosť. "Bude to dobré pre planétu, dobré aj pre Slovensko, ale musíme s tým rýchlo začať, mať jasný plán, ako sa zbaviť závislosti na fosílnych palivách, a spolupracovať na tom v rámci Európy," vysvetlil.
Robert Hajšel (Smer-SD) v tejto súvislosti pripomenul, že každý štát má iné problémy, ktoré budú súvisieť s odstrihnutím od ruskej ropy a plynu. "Štáty ako Slovensko a Maďarsko, ale aj Rakúsko a Česko sú tým asi najviac postihnuteľné. Nielen preto, že sú najviac závislé od dovozu ruskej ropy a plynu, ale sú aj najďalej od terminálov, ktoré sa nachádzajú na pobreží Baltského, Jadranského či Stredozemného mora," upozornil. Dodal, že treba zaistiť nielen dostatočnú kapacitu týchto prímorských terminálov, ale aj dobudovať interkonektory, ktoré privedú plyn z terminálov do stredu Európy. "Zároveň musíme mať istotu, že štáty zemepisne bližšie k terminálom pri mori budú solidárne a ochotné sa s nami podeliť aj za situácie, keď ani ony samy nebudú mať dosť plynu," opísal situáciu Hajšel.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Túto situáciu okomentovali viacerí slovenskí europoslanci, informuje spravodajca TASR.
Ivan Štefanec (KDH) zdôraznil, že treba urobiť všetko pre zastavenie ruskej agresie na Ukrajine. Je podľa neho stále priestor na stupňovanie sankcií proti Moskve, hoci tie vplývajú aj na Európu a na celý svet. "Riešenie je v technologickom pokroku a zmenách. V oblasti energetiky treba väčší dôraz na energetickú efektívnosť, zmeny energetického mixu; používať viac obnoviteľné zdroje a demystifikovať jadrovú energiu. Tiež je zhoda na tom, že sa treba odpojiť od agresora, čo sa týka zdrojov energií. Ale urobiť to tak, aby to bolo čo najmenej bolestné a zasiahlo agresora, a nie nás," upozornil.
Štefanec priznal, že nie je potešený postojom slovenského ministra hospodárstva ohľadom ruskej ropy. Po konzultáciách s odborníkmi tvrdí, že je možné sa odpojiť od ruskej ropy a dodržať embargo EÚ. "Slovensko musí byť kompenzované, musia byť garantované dodávky energie, a to sa dá iba spoločným európskym postojom – a preto nesmieme pretláčať výnimky. Dnes ide o viac ako iba o zmenu dodávateľa ropy. Ide o obranu slobody a demokracie, a to má väčšiu hodnotu než akékoľvek podnikateľské záujmy," dodal.
Monika Beňová (Smer-SD) uviedla, že Slovensku by veľmi pomohlo, ak dostane výnimku z embarga na dovoz ruskej ropy do EÚ. Podľa jej slov sa Únia bude musieť k tejto téme vrátiť – k dovozu ropy ako takému –, pretože po odstavení ruskej ropy vzrastú ceny ropy z iných krajín, ktoré to budú chcieť využiť, a tento stav môže byť podľa nej pre slovenský priemysel a domácnosti likvidačný.
Solidarita, ktorú v tejto chvíli Európska únia preukazuje Poľsku a Bulharsku – odpojených od ruského plynu –, podľa jej slov funguje. Situácia by sa však "skomplikovala" pri väčších výpadkoch ropy a plynu. Zároveň upozornila aj na to, že rafinéria na Slovensku nedokáže zaistiť rýchly prechod na iný typ ropy než ruskej.
"My ako europoslanci musíme reflektovať situáciu najbližších dní a rokov. Súhlasím s tým, aby sa postupne ustupovalo od fosílnych palív, ale ešte nemôžeme povedať, že máme náhradu. Elektromobilita by mohla nahradiť benzínové a dieselové vozidlá, ale na Slovensku sú elektromobily cenovo nedostupné pre väčšinu ľudí a je slabo rozvinutý systém nabíjacích staníc naprieč krajinou. Treba do toho investovať, musíme sa na to pripravovať, ale nie je to pre nás otázka najbližších piatich rokov," odkázala.
Martin Hojsík (PS) kritizoval to, že Slovensko spolu s Orbánovým Maďarskom žiada výnimku z ropného embarga. Tvrdí, že miliardy, ktoré Európska únia posiela Putinovi na jeho vojnu za ropu a plyn, by mohli zostať doma, v európskych regiónoch a rodinách – ak by sa Európskej únii podarilo zaistiť si zelenú energiu a energetickú účinnosť. "Bude to dobré pre planétu, dobré aj pre Slovensko, ale musíme s tým rýchlo začať, mať jasný plán, ako sa zbaviť závislosti na fosílnych palivách, a spolupracovať na tom v rámci Európy," vysvetlil.
Robert Hajšel (Smer-SD) v tejto súvislosti pripomenul, že každý štát má iné problémy, ktoré budú súvisieť s odstrihnutím od ruskej ropy a plynu. "Štáty ako Slovensko a Maďarsko, ale aj Rakúsko a Česko sú tým asi najviac postihnuteľné. Nielen preto, že sú najviac závislé od dovozu ruskej ropy a plynu, ale sú aj najďalej od terminálov, ktoré sa nachádzajú na pobreží Baltského, Jadranského či Stredozemného mora," upozornil. Dodal, že treba zaistiť nielen dostatočnú kapacitu týchto prímorských terminálov, ale aj dobudovať interkonektory, ktoré privedú plyn z terminálov do stredu Európy. "Zároveň musíme mať istotu, že štáty zemepisne bližšie k terminálom pri mori budú solidárne a ochotné sa s nami podeliť aj za situácie, keď ani ony samy nebudú mať dosť plynu," opísal situáciu Hajšel.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)