Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Redaktorke Slovenského rozhlasu (SRo) Márii Mikušovej pomohli odvážnym a zároveň drzým spôsobom ukrajinskí technici na kozmodróme Bajkonur.
Autor TASR
Bratislava 6. septembra (TASR) - Priamy rozhlasový prenos zo štartu rakety Sojuz TM-29 so slovenským kozmonautom Ivanom Bellom na palube by sa nikdy neuskutočnil, ak by redaktorke Slovenského rozhlasu (SRo) Márii Mikušovej nepomohli odvážnym a zároveň drzým spôsobom ukrajinskí technici na kozmodróme Bajkonur. Tí pred štartom rakety, 20. februára 1999, potajomky vzali auto operačného dôstojníka, ktorý odpočítaval posledné sekundy pred jej štartom.
"Práve toto auto a jeho vybavenie zabezpečovalo ako jediné v čase štartu spojenie so svetom," vysvetlila bývalá vyslaná redaktorka SRo v Moskve Mária Mikušová. "V tomto aute som sa dostala približne kilometer od miesta štartu, najbližšie zo všetkých civilov, ktorí boli vtedy na Bajkonure," zaspomínala Mikušová. Až potom, ako raketa odštartovala, sa dozvedela, komu auto patrí i to, že ukrajinskí technici, s ktorými sa malá skupina slovenských novinárov počas svojho pobytu na kozmodróme skamarátila, ho vzali potajomky. "Našťastie, nikto nič nezbadal a aj štart prebehol hladko. No neviem si predstaviť, čo by bolo, ak by sa niečo stalo," priznala reportérka.
Spomienky na rozhlasovú reportáž, vôbec prvú zo štartu raketoplánu na Bajkonure, sú pre Mikušovú aj po viac ako 14 rokoch veľmi živé. "Boli v tom veľké emócie," priznala a dodala, že pod jej emócie sa podpísala nielen výnimočnosť situácie, ale aj fakt, že spolu s Ivanom Bellom bola v kontakte počas celej rok trvajúcej prípravy na let. "Skamarátila som sa ním i s jeho rodinou, prežívala som to teda aj osobne," zdôraznila Mikušová. Pamätá si aj svoje slová, ktoré kričala v momente štartu do telefónu. "Bella letí ako ohnivá guľa," reprodukuje slová, ktoré zneli v éteri.
Štart raketoplánu bol vyvrcholením jej týždňového pobytu na Bajkonure. Mikušová reportovala o prípravách štartu raketoplánu spolu s redaktorom Slovenskej televízie, ako aj redaktorom TASR Blažejom Pánikom. "Z novinárskeho hľadiska to pre nás nebola jednoduchá úloha už len preto, že podmienky pre novinárov tam neboli nijako komfortné," uviedla Mikušová. "Bývali sme niekoľko kilometrov od kozmodrómu v hoteli, ktorý nemal medzinárodné spojenie, na spojenie mobilným telefónom z Kazachstanu na Slovensko ešte neboli podmienky, a tak, ak sme sa chceli spojiť s redakciami, museli sme chodiť na poštu a telefonovať do redakcií na tzv. výzvy," priblížila Mikušová.
Napriek ťažkým novinárskym podmienkam považuje report zo štartu slovenského kozmonauta za jeden z vrcholov svojej kariéry. "Na rozdiel od väčšiny novinárov, ktorí tam prišli iba pred štartom, naša trojčlenná skupina mohla spoznať aj všetky rituály, ktoré štartu raketoplánu predchádzajú," uviedla rozhlasová reportérka.
"Práve toto auto a jeho vybavenie zabezpečovalo ako jediné v čase štartu spojenie so svetom," vysvetlila bývalá vyslaná redaktorka SRo v Moskve Mária Mikušová. "V tomto aute som sa dostala približne kilometer od miesta štartu, najbližšie zo všetkých civilov, ktorí boli vtedy na Bajkonure," zaspomínala Mikušová. Až potom, ako raketa odštartovala, sa dozvedela, komu auto patrí i to, že ukrajinskí technici, s ktorými sa malá skupina slovenských novinárov počas svojho pobytu na kozmodróme skamarátila, ho vzali potajomky. "Našťastie, nikto nič nezbadal a aj štart prebehol hladko. No neviem si predstaviť, čo by bolo, ak by sa niečo stalo," priznala reportérka.
Spomienky na rozhlasovú reportáž, vôbec prvú zo štartu raketoplánu na Bajkonure, sú pre Mikušovú aj po viac ako 14 rokoch veľmi živé. "Boli v tom veľké emócie," priznala a dodala, že pod jej emócie sa podpísala nielen výnimočnosť situácie, ale aj fakt, že spolu s Ivanom Bellom bola v kontakte počas celej rok trvajúcej prípravy na let. "Skamarátila som sa ním i s jeho rodinou, prežívala som to teda aj osobne," zdôraznila Mikušová. Pamätá si aj svoje slová, ktoré kričala v momente štartu do telefónu. "Bella letí ako ohnivá guľa," reprodukuje slová, ktoré zneli v éteri.
Štart raketoplánu bol vyvrcholením jej týždňového pobytu na Bajkonure. Mikušová reportovala o prípravách štartu raketoplánu spolu s redaktorom Slovenskej televízie, ako aj redaktorom TASR Blažejom Pánikom. "Z novinárskeho hľadiska to pre nás nebola jednoduchá úloha už len preto, že podmienky pre novinárov tam neboli nijako komfortné," uviedla Mikušová. "Bývali sme niekoľko kilometrov od kozmodrómu v hoteli, ktorý nemal medzinárodné spojenie, na spojenie mobilným telefónom z Kazachstanu na Slovensko ešte neboli podmienky, a tak, ak sme sa chceli spojiť s redakciami, museli sme chodiť na poštu a telefonovať do redakcií na tzv. výzvy," priblížila Mikušová.
Napriek ťažkým novinárskym podmienkam považuje report zo štartu slovenského kozmonauta za jeden z vrcholov svojej kariéry. "Na rozdiel od väčšiny novinárov, ktorí tam prišli iba pred štartom, naša trojčlenná skupina mohla spoznať aj všetky rituály, ktoré štartu raketoplánu predchádzajú," uviedla rozhlasová reportérka.
