Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Historik Stanislav Sýkora v spomínaní na augustové udalosti z roku 1968 vyzdvihol úlohu rozhlasu ako najvýznamnejšieho masmédia tej doby.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) – Československý rozhlas zohral počas udalostí v auguste 1968 mimoriadnu úlohu. Ilegálnym vysielaním informoval občanov o dianí v krajine. Rozhlas až do rozvoja televízie plnil vedúcu úlohu v informovanosti obyvateľstva Československa. Na spomienkovej udalosti na to v utorok poukázal Ľuboš Kasala z RTVS.
„Technická základňa nebola ako dnes, nebol internet, neboli mobilné telefóny, vysielalo sa analógovo z magnetofónových pások. Materiál sa nahral a ak sa chcel odvysielať, museli ho priniesť tzv. spojky na ilegálne miesto, o ktorom Rusi nesmeli vedieť,“ pripomenul. V tom čase svoju úlohu zohrávali tradičné médiá – tlač, rozhlas a televízia. Kasala zdôraznil, že dnešok je dobou tzv. informačného boomu aj vďaka sociálnym sieťam.
Historik Stanislav Sýkora v spomínaní na augustové udalosti z roku 1968 vyzdvihol úlohu rozhlasu „ako najvýznamnejšieho masmédia tej doby". Pripomenul, ako rozhlasoví pracovníci museli hľadať miesta na ilegálne vysielanie. To prebiehalo počas augustových dní aj v bývalom konzervatóriu, v ktorom sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity. V budove Novej radnice bola redakcia, odkiaľ rozhlas mohol vysielať po tom, čo bol vyhnaný zo Zochovej ulice.
Zdenek Jedlička, syn vtedajšieho hlavného inžiniera Československého rozhlasu Zdenka Jedličku, ktorý bol uznávaným odborníkom na akustiku a techniku, pripomenul, že v prvých dňoch po okupácii s rodinou ani netušili, kde sa ich otec nachádza. Objavil sa až po niekoľkých dňoch. Neskôr sa zistilo, že Jedlička hneď od prvých chvíľ okupácie myslel na zabezpečenie nezávislého vysielania. Za jeho pomoci sa našlo miesto na ilegálne vysielanie.
Michal Tvarožek, ktorý v auguste 1968 začínal prácu rozhlasového redaktora, pre TASR uviedol, že ho trápia aj historické dezinterpretácie, ktoré sa dostávajú do sveta. Podľa jeho slov je ľahšie prijať názor, nad ktorým netreba dlho rozmýšľať. "V tomto ohľade by mali oveľa väčšiu úlohu zohrávať médiá, učitelia, rodina, pretože čím viac sa história vzďaľuje, tým viacej sa nabaľuje o názory, ktoré vyvracajú fakty o historickej udalosti," doplnil Tvarožek.
„Technická základňa nebola ako dnes, nebol internet, neboli mobilné telefóny, vysielalo sa analógovo z magnetofónových pások. Materiál sa nahral a ak sa chcel odvysielať, museli ho priniesť tzv. spojky na ilegálne miesto, o ktorom Rusi nesmeli vedieť,“ pripomenul. V tom čase svoju úlohu zohrávali tradičné médiá – tlač, rozhlas a televízia. Kasala zdôraznil, že dnešok je dobou tzv. informačného boomu aj vďaka sociálnym sieťam.
Historik Stanislav Sýkora v spomínaní na augustové udalosti z roku 1968 vyzdvihol úlohu rozhlasu „ako najvýznamnejšieho masmédia tej doby". Pripomenul, ako rozhlasoví pracovníci museli hľadať miesta na ilegálne vysielanie. To prebiehalo počas augustových dní aj v bývalom konzervatóriu, v ktorom sídli Teologická fakulta Trnavskej univerzity. V budove Novej radnice bola redakcia, odkiaľ rozhlas mohol vysielať po tom, čo bol vyhnaný zo Zochovej ulice.
Zdenek Jedlička, syn vtedajšieho hlavného inžiniera Československého rozhlasu Zdenka Jedličku, ktorý bol uznávaným odborníkom na akustiku a techniku, pripomenul, že v prvých dňoch po okupácii s rodinou ani netušili, kde sa ich otec nachádza. Objavil sa až po niekoľkých dňoch. Neskôr sa zistilo, že Jedlička hneď od prvých chvíľ okupácie myslel na zabezpečenie nezávislého vysielania. Za jeho pomoci sa našlo miesto na ilegálne vysielanie.
Michal Tvarožek, ktorý v auguste 1968 začínal prácu rozhlasového redaktora, pre TASR uviedol, že ho trápia aj historické dezinterpretácie, ktoré sa dostávajú do sveta. Podľa jeho slov je ľahšie prijať názor, nad ktorým netreba dlho rozmýšľať. "V tomto ohľade by mali oveľa väčšiu úlohu zohrávať médiá, učitelia, rodina, pretože čím viac sa história vzďaľuje, tým viacej sa nabaľuje o názory, ktoré vyvracajú fakty o historickej udalosti," doplnil Tvarožek.
