Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 24. február 2025Meniny má Matej
< sekcia Slovensko

Rozhodovať o odvolaní dekana FIIT bude Akademický senát STU 13. júla

Na snímke budova Fakulty informatiky a informačných technológií (FIIT) STU v Bratislave, archívne foto. Foto: TASR - Pavel Neubauer

Rektor STU Miroslav Fikar poznamenal, že situácia na FIIT STU dospela do bodu, ktorá už neznesie odklad, a kedy je potrebné rázne konať.

Bratislava 30. júna (TASR) – Rozhodovať o odvolaní dekana Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity (FIIT STU) v Bratislave bude Akademický senát STU na svojom mimoriadnom rokovaní v pondelok 13. júla. Informoval o tom rektor STU Miroslav Fikar na sociálnej sieti.

Fikar v pondelok 29. júna na zasadnutí senátu predniesol návrh na odvolanie dekana Kotuliaka. Vo svojom prejave poznamenal, že situácia na FIIT STU dospela do bodu, ktorá už neznesie odklad, a kedy je potrebné rázne konať. "Aby sme zabránili rozvratu fakulty, aby sme ubránili záujem študentov a kvalitu poskytovaného vzdelávania, a aby sme zabránili poškodeniu dobrého mena STU," poznamenal vo svojom prejave.

Zároveň Fikar poďakoval najmä študentom a študentskej časti senátu za podporu jeho návrhu. "Mrzí ma, že ich návrh uznesenia o vyslovení nedôvery dekanovi Kotuliakovi nenašiel podporu, 15 hlasov z 38 je málo," povedal Fikar s tým, že to nie je dobrý signál najmä voči študentom, ktorí v pondelok prišli na rokovanie senátu. Vedenie FIIT STU víta výsledky pondelkového tajného hlasovania členov Akademického senátu STU. Hlasovanie podľa nich ukázalo, že väčšina senátorov Akademického senátu STU odmieta dekanovi vysloviť nedôveru.

Študentská rada vysokých škôl poznamenala, že je pobúrená postojom zamestnaneckej časti senátu STU. "Aj napriek tomu, že je situácia alarmujúca, Akademický senát STU nevyužil šancu ukázať princípy kvalitnej univerzity, ale strčil hlavu do piesku a rozhodol sa vyslať jednoznačný signál študentom - nie ste pre nás prioritou," uviedla Študentská rada vysokých škôl na sociálnej sieti.

Spory na fakulte sa vyhrotili začiatkom roka po tom, ako 9. januára dostala výpoveď bývalá dekanka Mária Bieliková. Následné rokovanie s cieľom upokojenia situácie prinieslo niekoľko dohôd, no situácia sa aj tak úplne neupokojila. Časť zamestnancov fakulty vstúpila do štrajku začiatkom letného semestra 17. februára a štrajkovala každý pracovný deň. Štrajk prerušila až mimoriadna situácia v súvislosti s novým koronavírusom. Problémom na fakulte je aj Akademický senát FIIT STU či takmer tri desiatky odchádzajúcich zamestnancov fakulty.

Pellegrini: Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia a obetí

Pellegrini verí, že diplomatické úsilie a dialóg, ktorý sa začal na medzinárodnej scéne, prinesú ukončenie vojny a nastolenie udržateľného mieru.

- Utrpenie a obeta Ukrajincov sú nesmierne. Hanebné zločiny Putinovho režimu sa nedajú ničím ospravedlniť. Vyhlásil to líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka.

- Mier na Ukrajine nemôže byť podľa českého prezidenta Petra Pavla prijatý za každú cenu a akákoľvek dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu.

- Cesta k mieru na Ukrajine vedie cez rokovania. Ak chceme, aby u východných susedov zavládol skutočný a trvalý mier, je nevyhnutné, aby sa v určitej fáze rokovaní do nich zapojili aj zástupcovia Európskej únie. Povedal to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Ruský súd potvrdil v pondelok trojročný trest odňatia slobody pre francúzskeho vedca Laurenta Vinatiera, ktorého v októbri 2024 odsúdili za porušenie zákona o tzv. zahraničných agentoch.

- Pápež František, ktorý leží v nemocnici v kritickom stave pre obojstranný zápal pľúc, mal dobrú noc a odpočíva, informoval v pondelok Vatikán.

- Horský priechod Čertovica je pre nehodu neprejazdný. Žilinská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

- Krajský súd v Liberci poslal na tri roky do väzenia Artura Simona, ktorý sa chcel pridať k militantnému hnutiu Hizballáh, prípadne k Hamasu.

- Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil podľa štátnych médií v pondelok prezident Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, píše TASR.

- Česká pozícia v otázke vojny na Ukrajine zostáva podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského nemenná. ČR bude Ukrajinu naďalej podporovať všetkými spôsobmi.

- Úrad vlády (ÚV) SR podáva na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie z nehospodárneho nakladania s majetkom štátu.

- Policajti z Národnej centrály proti organizovanému zločinu (NCOZ) zasahujú v pražskej Fakultnej nemocnici Motol.

- Epidemiológovia evidujú v okrese Prievidza k pondelku 68 ochorení na vírusovú hepatitídu typu A (VHA).

- Vojna na Ukrajine priniesla veľa nešťastia, obetí a zničenej zeme. Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu to na sociálnej sieti uviedol prezident SR Peter Pellegrini.

- Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) v pondelok dopoludnia odletel do Varšavy, aby tam podpísal dohodu s poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom. Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci pri dodávkach munície pre poľskú armádu.

- Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v utorok odcestuje do Washingtonu, kde bude rokovať so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

- Austrálsky regulátor pre online bezpečnosť eSafety udelil webovej platforme Telegram pokutu 957.780 austrálskych dolárov (584.000 eur) za oneskorenú správu o zamedzovaní šírenia terorizmu a zneužívania detí jeho používateľmi.

- Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v pondelok vyhlásil, že Rusko si želá dlhodobú dohodu o mieri na Ukrajine, ktorá by riešila hlavné príčiny konfliktu.

- Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku.

- Po ukrajinskom dronovom útoku vypukol požiar v ropnej rafinérii v Riazanskej oblasti južne od Moskvy, oznámili v pondelok miestne médiá a oblastný gubernátor Pavel Malkov.

- Ukrajinské zbrojárske firmy vyrobili vlani podľa prezidenta Volodymyra Zelenského 154 kusov delostreleckých húfnic, čo je podľa neho viac ako všetky krajiny NATO dohromady.