Sliač 16. februára (OTS) - Minulý rok bol dosť zásadný pre Kúpele Sliač, ktoré sú štátnou akciovou spoločnosťou. Laickej aj odbornej verejnosti ste predstavili masterplán na obnovu centrálnej časti Kúpeľov Sliač a nadchli ste ním veľké publikum. Mohol by to byť pekný príklad dobrej praxe aj pre iné štátne kúpele.

Tých štátnych kúpeľov zas už nie je až toľko, resp. štát je vlastníkom len niektorých vybraných zariadení, aj to nie vo všetkých kúpeľných mestách. Kúpele Sliač sú vlastne jediné kúpele, kde majiteľom celého areálu a všetkých budov na jeho území je štát. Ale myšlienka je dobrá – štát by si mohol všimnúť celý segment kúpeľníctva a vyhodnotiť potenciál, ktorý má naša krajina v prírodných liečivých zdrojoch, a to nielen v liečivých vodách, ale aj v zdravej klíme, resp. ovzduší. Následne by bolo skvelé, keby tento potenciál podporil prijatím strategického dokumentu pre jeho rozvoj a na takomto základe zabezpečil potrebné investície nielen do rozvoja, ale najmä využívania prírodných liečivých zdrojov v systéme verejného zdravotníctva.

Pri komunikovaní potreby obnovy sliačskych kúpeľov ste často hovorili aj o význame kúpeľníctva ako celého segmentu a potrebe jeho reštartu. Ako sú na tom slovenské kúpele? Čo je ich najväčší problém, ktorý treba preliečiť?

Tak ako som spomenul pri prvej otázke – najskôr potrebujeme správne vyhodnotiť ich prínos pre viaceré oblasti. Prírodné podmienky našej krajiny zhmotnené v prevádzke jednotlivých kúpeľných zariadení sú obrovským potenciálom, ktorý nevyužívame tak, ako to vidíme napríklad v zahraničí. Tak pri využití ústavnej kúpeľnej liečby v prevencii, liečbe a rehabilitácii v rámci vlastného domáce systému verejného zdravotníctva, ako aj v potenciáli exportu našich služieb prostredníctvom incomingu zahraničných turistov v rámci zdravotníckeho turizmu. Nemyslím si, že je potrebný reštart, ale určite je potrebné vytvoriť víziu využitia prírodných liečebných zdrojov tak v systéme verejného zdravotníctva, ako aj v ekonomike štátu. Následne je potrebné takýto zámer podporiť financiami. Dnes za kvalitnú ústavnú starostlivosť, ktorej obsahom je okrem starostlivosti lekárskeho personálu a poskytovania 3 liečebných procedúr denne aj hotelové ubytovanie a plná penzia, platí štát zo zdrojov verejného zdravotného poistenia necelých 60 EUR. A to nie je adekvátne. Je jednoduché porovnať si, že toľko stojí jedno prenocovanie v štandardom hoteli možno s raňajkami, no u nás za tú sumu poskytujeme vysokokvalitnú zdravotnícku službu rehabilitácie, prevencie alebo liečbu.

Na odbornej konferencii Vizionári slovenského kúpeľníctva ste otvorili túto tému nielen v kontexte zdravotníctva, ale aj cestovného ruchu. Kde vidíte možné prieniky?

Ja to mám v hlave uložené ako pomerne jednoduchú rovnicu. Ak prírodný potenciál našej krajiny v podobe prírodných liečivých zdrojov dobre aplikujeme do podmienok nášho zdravotníckeho systému, budeme ho aktívne využívať pre potreby vlastného obyvateľstva, tak aj Slováci budú viac motivovaní objednať a hradiť si takúto službu z vlastných zdrojov a stanú sa účastníkmi domáceho cestovného ruchu v segmente zdravotného cestovného ruchu. Najmä tu však vidím potenciál, že takto vyšleme signál do zahraničia, že účinky kúpeľnej liečby sú u nás vynikajúce so želaným pozitívnym vplyvom na zdravotný stav obyvateľstva, a to bude hlavnou motiváciou pre zahraničných turistov prísť na Slovensko a objednať si služby kúpeľov. Ak dokážeme motivovať zahraničných študentov študovať medicínu na Slovensku a napr. Nóri si túto príležitosť všimli, resp. ju našli, tak by sme prostredníctvom poskytovania zdravotnej starostlivosti mohli uplatniť potenciál našej krajiny,, ktorá dokáže zlepšovať zdravie aj občanom EÚ, možno celého sveta. Zloženie našich, povedzme historicky česko-slovenských liečivých vôd totiž patrí k svetovým unikátom a je obrovskou konkurenciou zahraničným kúpeľom aj napr. v našich ďalších susedných štátov. Nie sú totiž kúpele ako kúpele a v tomto máme na Slovensku „navrch“.



Vo viacerých rozhovoroch ste spomínali, že Slováci vnímajú kúpeľníctvo už len v rovine wellnes. Aké služby, alebo produkt ich môžu presvedčiť, aby sa zaujímali nielen o oddych, ale aj o zdravie? „Pomôžu“ nám len nepriaznivé štatistiky o zdravotnom stave?

Veď to je práve to, že nie sú kúpele ako kúpele. Tu by možno pomohla jednotná legislatíva v rámci EÚ a upriamenie pozornosti na to, že termálna voda nie je automaticky liečivá – to je najčastejší omyl. Ale áno, wellness je často vhodným a samozrejme mimoriadne žiadaným doplnkom kúpeľnej liečby ... ale ak je otázka čo by nám pomohlo... áno, aj štatistiky lebo strach z upadajúceho zdravia je silný motivátor, ale v prvom rade je potrebné zabezpečiť širšiu dostupnosť kúpeľnej liečby ako súčasti zdravotníckych služieb štátu. K tomu je potrebné lepšie nastaviť systém, ktorý spočíva v určení nároku pre pacienta, následnom zabezpečení dostupnej kapacity služby v rámci nároku a v neposlednom rade finančné zdroje na úhradu takejto služby. Tu sa napríklad môžeme pridať k diskusiám o pripoistení a širších zdravotníckych službách napríklad v prevencii. Ale včasná a kvalitná rehabilitácia by mala patriť k základným a nevyhnutným službám pre pacienta so širokou dostupnosťou a zodpovedajúcou úhradou zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Len nedávno vzniklo nové ministerstvo, ministerstvo cestovného ruchu a športu, do ktorého gescie spadá aj kúpeľníctvo. Vláda tlmočila zámer posilniť tento segment a podporiť jeho rozvoj. Ako vnímate túto snahu, čo bude potrebné urobiť, aby sme naštartovali naše kúpele?

Bol by som veľmi nerád, keby sa stalo napríklad to, že by celá zodpovednosť za rozvoj kúpeľníctva zostala pleciach nového Ministerstva cestovného ruchu a športu. Kúpeľná liečba je prioritne a nevyhnutne profesionálnou zdravotníckou službou a stratégia rozvoja služieb kúpeľníctva musí jednoznačne vznikať na pôde Ministerstva zdravotníctva SR. Avšak, ako som už uviedol, rozvoj kúpeľníctva je tiež potrebné vnímať aj ako ekonomickú príležitosť pre štát, a teda stratégia pre efektívnejšie využívanie prírodných liečivých zdrojov by mala vznikať v podmienkach medzirezortnej spolupráce. Tu vidím teda najväčší prienik medzi ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom cestovného ruchu a športu a ministerstvom pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu. Zaujímavým prvkom by však mohlo byť aj Ministerstvo školstva a podpora vzdelávania ako aj vedy a výskumu v balneológii, ktorá je bytostne spätá s kúpeľníctvom.

Vráťme sa ešte ku Kúpeľom Sliač. Aký ste mali minulý rok, čo najviac ovplyvnilo vašu návštevnosť?

Nebol to zlý rok, ale to ja takto hodnotím ako maximalista, ktorý v hlave nosí neustále sen o kompletne zrekonštruovaných Kúpeľoch Sliač a kým to tak nebude „nakomplet“, tak všetko ostatné sú len čiastkové úspechy. Ale reálne to bol veľmi dobrý rok, za ktorý sme všetci veľmi vďační. Od čias pandémie nám neustále rastie počet klientov, čo meriame počtom prenocovaní. Z ďalších analýz vnímame, že si nás nachádzajú stále noví klienti, ktorí k nám prichádzajú prvýkrát a keďže máme mimoriadne vysokú spokojnosť vyplývajúcu z našich dotazníkov, znamená to, že ani verní a ani noví klienti neľutujú svoju voľbu pre Sliač a plánujú sa ku nám vracať. Je to najmä vďaka vysoko úspešným výsledkom liečby, skvelej práci personálu a nádhernému prostrediu v ktorom sa naše kúpele nachádzajú. Minulý rok sme priniesli aj viacero noviniek a vylepšení, ktoré boli naozaj prijaté u našich hostí s nadšením a asi najvýraznejším počinom bolo oživenie kultúrno-spoločenského života v Kúpeľoch Sliač, ktorý využívajú nielen ubytovaní kúpeľní hostia, ale často vo vyššom počte aj verejnosť zo širokého okolia. A čo najviac ovplyvňuje našu návštevnosť?: Dobrý chýr a aktívna komunikácia o tom, že prevádzkujeme mimoriadne kvalitné kúpele, ktoré sú široko dostupné a vôbec nie je náročné sa do nich dostať.