Bratislava 14. februára (TASR) - Presadzuje demokratizáciu ekonomického systému, teda privátny sektor by nemal byť hegemónom, ale do systému by mal vstúpiť štát budovaním nových štátnych podnikov. Zvolenie Andreja Kisku za prezidenta SR považuje za totálny prešľap tohto národa. Líder mimoparlamentnej KSS Jozef Hrdlička v predvolebnom rozhovore pre TASR oceňuje vládu Smeru-SD za jej vzťah k občanovi a k jeho sociálnym právam, na druhej strane má obavy, že sociálne balíčky sú gréckou cestou.

-Ako ste strávili posledné štyri roky?-

Sme politickou stranou, ktorá síce nie je v parlamente, ale vyvíjali sme činnosť počas celých štyroch rokov. Máme členskú základňu, nie malú, a je teda potrebné vyvíjať energiu na chod strany. Neboli sme nemí, prejavovali sme svoje názory a postoje voči vládnej politike a medzinárodným udalostiam. Je pravda, že občan nás až tak nevníma, lebo pôsobíme v mediálnom embargu.

-Nebolo o vás počuť často, nedávno sa však zistilo, že ste použili pesničku Jiřího Šlitra a Jiřího Suchého Zčervená v predvolebnom spote svojej strany bez ich súhlasu. Ospravedlnili ste sa, ale aspoň sa o vás v médiách chvíľu hovorilo...-

Bolo to nedorozumenie, lebo táto nahrávka nebol oficiálny spot KSS, urobil to jeden náš člen svojvoľne. Považujeme to naozaj za neetické, mrzelo nás to.

-Na jeseň minulého roka sa niektorí vaši členovia ostro postavili proti presunu amerického vojenského konvoja cez Slovensko s tým, že je to provokácia a že tu Američania nemajú čo robiť, lebo my máme vlastnú armádu a iba tú môžeme mať na našom území. Toto bol len prejazd, zatiaľ čo v minulom režime sme tu mali sovietsku armádu nepretržite 22 rokov. To nebola provokácia?-

My sa snažíme vnímať veci reálne a v historickom kontexte. A my hovoríme, že udalosti roku 1968 sa dali riešiť aj inak a že to v konečnom dôsledku poškodilo myšlienky socializmu. Ale nemyslíme si, že by v súčasnosti bola SR niekým ohrozovaná, napr. Ruskom. Zastávame názor, že by nemali byť v Európe budované ďalšie vojenské základe USA či NATO. Lebo to vedie k zvyšovaniu napätia.

-Bol teda prejazd amerického konvoja provokáciou? Sme predsa členmi NATO, kam sme vstúpili dobrovoľne.-

Ale bez referenda. Vnímam to v značnej miere ako provokáciu, najmä ako provokáciu Ruskej federácie, ktorá sa dnes opäť dostáva do pozície jednej zo svetových veľmocí.

-Končiace sa volebné obdobie bolo unikátne v tom, že sme tu opäť po rokoch mali vládu jednej strany. Smer-SD sa označuje za ľavicu, vaša strana prirodzene tiež. Využil Smer-SD možnosť, ktorú dostal?-

Volebný program, sľuby a rétorika Roberta Fica sú v mnohých ohľadoch prijateľné aj pre nás. Zaujímali sme teda súhlasné stanovisko s viacerými programovými víziami Roberta Fica. Dnes má štyri roky za sebou, celú zodpovednosť mal na svojich pleciach, nemôže sa teda za prípadné neúspechy vyhovárať na niekoho iného. Podľa nás to bola vo vzťahu k občanovi a k jeho sociálnym právam najlepšia vláda po roku 1989. Na strane druhej je to vláda, ktorá robila len kozmetické úpravy systému. Smer-SD prišiel pred občanov s veľmi silným sociálnym programom, dával sľuby aj vízie, ale doposiaľ nie je jasné, odkiaľ chce na to zobrať financie. V tomto sme kritickí. Za štyri roky nenaštartovali také reformy, ktoré by mohli zabezpečiť trvalý prísun ekonomických zdrojov do štátneho rozpočtu. Nepristúpili napríklad k posilneniu štátu v ekonomike a podnikaní v rámci SR.

-Je Smer-SD z vášho pohľadu skutočná ľavicová strana? Keď sa v prezidentských voľbách dostali do druhého kola Kiska a Fico, povedali ste, že ani jeden z nich nie je signatárom a morálnou inštanciou vážnych zmien smerujúcich k skutočnému zlepšeniu životnej úrovne ľudí v našej krajine. Napriek tomu ste za prijateľnejšieho prezidenta označili Fica.-

Kiska bol totálny prešľap tohto národa. Robert Fico bol pre nás v prezidentských voľbách čitateľnejší. Aj keď jeho vláda nerobí zásadné zmeny v spoločnosti, ktoré by prispeli k trvalo udržateľnému rozvoju a napredovaniu krajiny, robí aspoň kozmetické úpravy v prospech občana. Preto bol prijateľnejší aj pre nás. Rétorikou a programom teda Smer-SD možno označiť za ľavicovú stranu sociálnodemokratického typu, ale či aj konkrétnymi krokmi v politike, o tom by sme mohli veľmi dlho diskutovať. Otázkou pre nás je, či ich politika sociálnych balíčkov nie je gréckou cestou a či je udržateľná aj po parlamentných voľbách.

-Uvedomujete si, že tu máte veľmi podobnú rétoriku, ako pravicové opozičné strany?-

Je to možné. Ekonomika je matematika. Na jednej strane musíme mať, aby sme na strane druhej mohli dať. Ale rozdiel medzi nami a pravicou, a koniec koncov všetkými ostatnými stranami, je v tom, že oni skôr preferujú privátny sektor a zahraničných investorov, zatiaľ čo my hovoríme o demokratizácii ekonomického systému, teda o tom, že privátny sektor by nemal byť hegemónom, ale do systému by mal vstúpiť štát budovaním nových štátnych podnikov.

-Po posledných parlamentných voľbách 2012, v ktorých ste získali len 0,72 percenta hlasov, ste priznali, že zvažujete zotrvanie na predsedníckom kresle. Už v roku 2010 ste po zisku 0,83 percenta hovorili o šoku, lebo ste čakali aspoň tri percentá a aj vtedy ste ponúkli demisiu. Stranícke orgány vás vždy podržali, čo ale drží v tejto funkcii vás osobne?-

Je pravda, že som predsedom KSS už desať rokov. Je to zložité byť v takejto pozícii v neparlamentnej strane najmä v období, keď na politickej scéne pôsobí subjekt, ktorý sa hlavne rétorikou hlási k ľavicovým hodnotám. Mňa osobne drží presvedčenie v správnosť myšlienok, ktoré KSS zastáva, ich perspektívnosť, ale aj dôvera mnohých ľudí.

-Ako ste na tom finančne?-

Fungujeme výlučne len z vlastných zdrojov, čo sú príspevky našich členov, alebo sa pred voľbami skladáme formou mimoriadnych členských príspevkov. Celkovo by sme na túto kampaň mali vynaložiť do 40.000 eur. Staviame hlavne na osobný kontakt.

-Opäť však idete do boja, ktorý nie je lacný. V postup do parlamentu aj vzhľadom na preferencie asi neveríte, čo je teda váš základný cieľ?-

Dôvodom, prečo ide KSS do volieb, je, že chceme kampaň využiť, aby sme občanom objasnili naše hodnotenie súčasnej politiky a predložili možné východiská. Každá strana, ktorá ide do volieb, má cieľ uspieť a prekročiť päťpercentnú hranicu. To je aj naša ambícia. Ponúkame teda skutočnú alternatívu neoliberalizmu a privatizačnému systému.

-Na stránke máte slogan: „Bohatým a mocným prekážame. Pre kapitál, pre parlament a vládu sme neprijateľní. Boja sa nás, lebo ako jediná strana na Slovensku sme za zmenu systému“. Skúste vysvetliť, čoho presne sa boja?-

Súčasní mocní sa boja myšlienok socializmu. Hlavne medzi kapitálovými skupinami, ktoré stoja v pozadí súčasného systému, je strach z toho, čo sa aj na základe globálneho vývoja spoločnosti ukazuje, a síce, že neoliberalizmus kolabuje a nemá perspektívu. Boja sa, že opäť budú populárne nové myšlienky, ktoré budú preferovať silné postavenie štátu v spoločnosti, adekvátne prerozdeľovanie zdrojov vo svete a sociálnu spravodlivosť.

-Pri niektorých aktivitách spolupracujete s českou KSČM, ktorá je u našich susedov parlamentnou stranou. Čím si vysvetľujete úspech komunistov v Česku a vaše postavenie na Slovensku?-

Je to hlavne v genéze po roku 1989. Prišli vážne spoločenské zmeny, v Českej republike sa KSČ transformovala na KSČM, kým u nás KSS zanikla a bola transformovaná na SDĽ. Súčasná KSS obnovovala svoju činnosť, vznikla v roku 1992, ale bez štruktúr a ekonomických zdrojov. Aj toto je jeden z hendikepov. K tomu treba pripočítať totálnu mediálnu blokádu a antikomunizmus.

-Vám nikdy Smer-SD nedal ponuku na fúziu?-

Nie. Ak by sme ju aj dostali, takýto dialóg by bol bezpredmetný. Vieme si predstaviť spoluprácu, ale nemožno hovoriť o integrácii práve pre tú programovú rozdielnosť. Smer-SD chce meniť súčasný neoliberálny model, my ho chceme nahradiť iným.

-Vo svojom aktuálnom volebnom programe máte opäť kritiku kapitalizmu, ktorý podľa vás svojím fungovaním, ale aj cieľavedomým ovplyvňovaním vedie ľudí k morálnemu úpadku, deformovaniu ľudských hodnôt, ale aj popieraniu našej histórie, tradícií a kultúry. Preto ho chcete nahradiť socializmom. Ako sa k tomu stavajú viacerí podnikatelia na vašej kandidátnej listine?-

Keď používame termíny kapitalizmus a socializmus, tak to treba vnímať očami súčasnosti. Našou víziou je socializmus, čo je proces na niekoľko desaťročí. Je ale potrebné využiť aj výhody trhového mechanizmu, podporovať malé a stredné podnikanie. Ale zároveň hovorím, že je potrebné, aby štát mal silné postavenie. Súkromný sektor by teda ostal zachovaný. Bolo v minulosti chybou, že bol preferovaný len štátny sektor a privátny bol potlačený.

-V pláne máte aj odstránenie zahraničnej ekonomickej okupácie. Najväčší zamestnávatelia na Slovensku sú však práve zahraničné firmy. Rovnako aj množstvo Slovákov podniká v zahraniční. Vám sa táto sloboda v podnikaní nepáči?-

Všetko musí mať svoje hranice. Keď hovoríme o zahraničnej ekonomickej okupácii, hovoríme o využívaní lacnej pracovnej sily a mnohých úľav zo strany štátu. A hlavne, vytvorené zdroje v značnej miere odtekajú mimo hraníc SR. To je okupácia.

-Kam sa Slovensko posunulo za posledné štyri roky?-

Posun je v tom, že s príchodom Ficovej politiky došlo k otupeniu antisociálneho ostria. Vláda vychádzala občanom v ústrety napr. cez sociálne balíčky. Negatívom je napríklad spomínaná otázka ich udržateľnosti, korupcia a dvojtvará zahraničná politika.

-Čo sú najväčšie problémy tejto krajiny?-

Ekonomika, neustále narastanie zadlženosti, nedostatok ekonomických zdrojov na financovanie sociálnych funkcií štátu, a napríklad nezamestnanosť. Kritickí sme aj k našim zahraničným postojom, či už prezidenta, ale aj vlády, ktorá lavíruje, či už v otázkach NATO, vojenských základní alebo sankcií voči Rusku.

-Váš recept na ich vyriešenie?-

Náš program stojí na desiatich prioritách. Hovoríme o demokratizácii ekonomického systému, popri privátnom sektore má fungovať aj silný štátny sektor. Hovoríme o tom, že tu nemožno štvrťstoročie po roku 1989 hovoriť len o zločinoch komunizmu, ale dalo by sa hovoriť aj o zločinoch spáchaných po roku 1989. Mám na mysli privatizáciu. Je nevyhnutné prijať také zákony, na základe ktorých bude možné jej dôsledné prešetrenie. Záverom musí byť vyvodenie konkrétneho postihu voči tým, ktorí sa nelegálne zmocnili majetku. Tam sú značné zdroje, ktoré je možné využiť pri obnove štátnych podnikov. Sme tiež za naštartovanie procesu vystúpenia SR z NATO.

-Stovky sestier dali výpovede, časť učiteľov zase pre nepokojnosť s platmi štrajkovala. Rozumiete ich požiadavkám?-

Áno. Učitelia aj sestry kladú vláde svoje požiadavky oprávnene a my ich podporujeme. Máme ale obavu, že práve tieto profesijné skupiny sú zneužívané súčasnou opozíciou najmä v predvolebnom období. Problém treba riešiť okamžite po voľbách.

-Súčasťou predvolebnej kampane sa stala aj téma utečencov. Je to problém, ktorý trápi Slovensko?-

Realita ukazuje, že SR nie je krajinou, kde by mali utečenci namierené. Je to ale problém Európy ako takej. Je však potrebné položiť si otázku, kto je zodpovedný za takýto stav v ich domovských krajinách. Všetko nasvedčuje tomu, že je za tým politika USA, ktoré destabilizovali región arabského sveta. Niekto je teda zodpovedný a práve ten by mal participovať na obnove krajín, aby sa utečenci mohli vrátiť domov. To, že riešime otázku migrantov, to je až následok.

-Vymenujte priority, na ktorých budete trvať, ak by ste mali možnosť rokovať o vstupe do vlády.-

Medzi rozhodujúce priority patrí obnova štátneho podnikania, štátnych bánk a poisťovní či prehodnotenie privatizácie. Určite by sme si kládli veľmi vážne podmienky aj pri postojoch Slovenska k NATO, k Ruskej federácii či k budovaniu cudzej vojenskej infraštruktúry na našom území.