Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Slovensko

Rudné bane odmietajú obvinenia Budaja o rieke Slaná

Na archívnej snímke jalec hlavatý v znečistenej rieke Slaná v katastri obce Betliar, lokalita Nižná Maša. Foto: TASR - Milan Kapusta

Ministerstvo hospodárstva a Rudné bane zhodnotili, že nemajú legislatívne právomoci na niektoré kroky ani nedisponujú rozpočtom na riešenie znečistenia rieky.

Bratislava 31. mája (TASR) - Štátny podnik Rudné bane a Ministerstvo hospodárstva (MH) SR odmietajú obvinenia šéfa envirorezortu Jána Budaja (OĽANO) z nečinnosti pri ekologickej katastrofe na rieke Slaná. Obe inštitúcie tvrdia, že sú od začiatku situácie nápomocné pri hľadaní riešení. TASR o tom informovala hovorkyňa MH Mária Pavlusík Némethová s tým, že Rudné bane nie sú pôvodcom a nenesú zodpovednosť za znečistenie rieky. Budaj v pondelok (30. 5.) skritizoval, že sa problém začal riešiť až po troch mesiacoch.

Posledným prevádzkovateľom bane v Nižnej Slanej v okrese Rožňava bola spoločnosť Siderit, ktorá je momentálne v konkurze. Rudné bane tam nikdy nevykonávali ťažbu a ide o záťaž spôsobenú nedostatočnými zásahmi v minulosti. "V tejto chvíli vieme povedať, že firma, ktorá v bani naposledy ťažila a bývalé vedenia Rudných baní konali na základe nesprávnych podkladov a situáciu podcenili. Bohužiaľ, výsledkom je aktuálny stav," povedal riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan.

Rudné bane pripomínajú, že pre situáciu v apríli podali trestné oznámenie. Vzhľadom na zistené skutočnosti existuje podľa nich podozrenie, že v súvislosti so situáciou v bani došlo k zanedbaniu povinností. "Chceme, aby sa riadne prešetrilo, kto čo zanedbal a prečo sa nikto nevenoval tomuto problému, ktorý v podzemí vznikal viac ako desať rokov," podotkol Žitňan.

Znečistenie je podľa rezortu dôsledkom dlhoročného hrubého zanedbávania problematiky starých banských prevádzok a ich možných vplyvov na životné prostredie. Podobné problémy s banskými vodami, starými banskými dielami alebo odkaliskami môžu nastať aj v iných lokalitách. "Je nevyhnutné zmeniť legislatívu tak, aby banské spoločnosti ešte počas svojej prevádzky boli povinné vytvárať po vzore iných štátov účelovú finančnú rezervu, ktorá by bola viazaná a mohla by byť využitá iba na ukončenie banskej činnosti," myslí si Žitňan.

MH aj Rudné bane zhodnotili, že nemajú legislatívne právomoci na niektoré kroky ani nedisponujú rozpočtom na riešenie znečistenia rieky. Envirorezort bol o tom počas celého obdobia informovaný. "Situácia na rieke Slanej je komplexný odborno-technicky problém a riešenie je možné dosiahnuť konštruktívnym prístupom a spoluprácou odborníkov združených pod ministerstvom hospodárstva aj životného prostredia," uviedla.

Rieka Slaná sa dočervena sfarbila v polovici februára, príčinou je vytekanie banských vôd zo železorudnej bane v areáli bývalého banského podniku Siderit, ktorý v Nižnej Slanej fungoval do roku 2008. Výsledky rozboru vody v rieke preukázali 12-násobne prekročenú hodnotu železa. Analýza vzoriek vo vode potvrdila aj zvýšenú hodnotu mangánu, síranov a výskyt arzénu.

V sobotu (28. 5.) sa začali práce v nižnoslanskej bani. Majú výrazne prispieť k zníženiu vytekania silne mineralizovaných vôd ovplyvňujúcich kvalitu vody v rieke Slaná. Práce by mali byť ukončené do 15 dní od podpisu zmluvy.