Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po februári 1948 boli jej zásluhy pripomínané len sporadicky, a to z aj dôvodu presadzovania idey jedinej osloboditeľky našej vlasti – sovietskej Červenej armády, ako aj veľmi komplikovanej rumunskej vojnovej minulosti.
Autor TASR
Bratislava 8. mája (TASR) – Pred 75 rokmi zohrala významnú úlohu pri oslobodzovaní bývalého Československa aj Rumunská kráľovská armáda. Počas oslobodzovacích bojov mala po sovietskej Červenej armáde druhý najväčší počet padlých, nezvestných a ranených vojakov. Pre TASR to uviedol zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Po februári 1948 boli ich zásluhy podľa jeho slov pripomínané len sporadicky, a to z aj dôvodu presadzovania idey jedinej osloboditeľky našej vlasti – sovietskej Červenej armády, ako aj veľmi komplikovanej rumunskej vojnovej minulosti. Rumuni v rokoch 1941 – 1944 bojovali na strane nacistického Nemecka. Napríklad počas jesene 1941, predovšetkým v oblasti Odesy a na Kryme, bojovalo viac ako 700.000 rumunských vojakov. Spojencom sovietskej Červenej armády sa stali až v lete 1944, po úspešnom protinacistickom prevrate a zosadení vtedajšieho premiéra a conducătora (vodcu) Rumunska maršala Iona Victora Antonesca, priblížil ďalej pre TASR Šumichrast.
Obzvlášť významná bola ich účasť v Bratislavsko-brnianskej operácii (25. marca až 5. mája 1945), do ktorej sa zapojilo okrem 266.000 sovietskych vojakov aj 86.000 rumunských. "Účasť Rumunov na oslobodzovaní Slovenska sa začala v 2. polovici decembra 1944 počas Budapeštianskej operácie v rámci vojsk sovietskeho 2. ukrajinského frontu. Prvým útvarom, ktorý sa prebojoval na územie Slovenska 18. decembra 1944 a vstúpil do obce Buzica, bol rumunský 90. peší pluk. V priestore medzi Lučencom a Levicami bola od 1. januára 1945 do 20. marca 1945 nasadená aj samostatná rumunská 1. dobrovoľnícka divízia „Tudor Vladimirescu“. Do Komárňanskej operácie sovietskych vojsk bol do bojov počas januára a februára 1945 nasadený aj rumunský samostatný tankový pluk, ktorý neskôr bojoval aj v Bratislavsko-brnianskej operácii," objasnil Šumichrast.
Významnými medzníkmi bolo dobytie Javoria. "Víťazstvo 1. armády v Javorí a preniknutie po rieku Hron bolo nesmieme dôležité a vydobyté nasadením 70.000 rumunských vojakov, z celkovými stratami cca 16.000 mužov. Prispelo k úplnému rozvráteniu nepriateľského frontu východne od Hrona. Od 25. marca 1945 sa všetky rumunské vojská nachádzajúce sa na území Slovenska zúčastňovali bojov v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie," vysvetlil.
Ďalšou rumunskou jednotkou bol 2. kráľovský tankový pluk, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní Galanty, Bratislavy a Devínskej Novej Vsi. V čase Pražskej operácie 7. mája 1945, jedna jeho rota postupovala od Mušova až do juhočeského Tábora, kam dorazila s poslednými dvoma bojaschopnými tankami. Tie sa v máji 1945 s vybranými rumunskými oddielmi zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky v Prahe.
"Na oslobodzovaní Slovenska sa podieľalo cca 240.000 až 260.000 Rumunov, ktorí tvorili personál 16 divízií, leteckého zboru, brigády železničného vojska, tankového pluku, ako aj ďalších útvarov. Časť z nich podporovala bojovú činnosť z územia Maďarska." dodal Šumichrast.
Na Slovensku je pochovaných 10.435 vojakov rumunskej armády. Z toho je 10.384 pochovaných na Ústrednom vojenskom cintoríne rumunskej kráľovskej armády vo Zvolene, 36 vojakov našlo miesto posledného odpočinku na cintoríne v Starej Turej a 15 v Trenčianskej Teplej.
Po februári 1948 boli ich zásluhy podľa jeho slov pripomínané len sporadicky, a to z aj dôvodu presadzovania idey jedinej osloboditeľky našej vlasti – sovietskej Červenej armády, ako aj veľmi komplikovanej rumunskej vojnovej minulosti. Rumuni v rokoch 1941 – 1944 bojovali na strane nacistického Nemecka. Napríklad počas jesene 1941, predovšetkým v oblasti Odesy a na Kryme, bojovalo viac ako 700.000 rumunských vojakov. Spojencom sovietskej Červenej armády sa stali až v lete 1944, po úspešnom protinacistickom prevrate a zosadení vtedajšieho premiéra a conducătora (vodcu) Rumunska maršala Iona Victora Antonesca, priblížil ďalej pre TASR Šumichrast.
Obzvlášť významná bola ich účasť v Bratislavsko-brnianskej operácii (25. marca až 5. mája 1945), do ktorej sa zapojilo okrem 266.000 sovietskych vojakov aj 86.000 rumunských. "Účasť Rumunov na oslobodzovaní Slovenska sa začala v 2. polovici decembra 1944 počas Budapeštianskej operácie v rámci vojsk sovietskeho 2. ukrajinského frontu. Prvým útvarom, ktorý sa prebojoval na územie Slovenska 18. decembra 1944 a vstúpil do obce Buzica, bol rumunský 90. peší pluk. V priestore medzi Lučencom a Levicami bola od 1. januára 1945 do 20. marca 1945 nasadená aj samostatná rumunská 1. dobrovoľnícka divízia „Tudor Vladimirescu“. Do Komárňanskej operácie sovietskych vojsk bol do bojov počas januára a februára 1945 nasadený aj rumunský samostatný tankový pluk, ktorý neskôr bojoval aj v Bratislavsko-brnianskej operácii," objasnil Šumichrast.
Významnými medzníkmi bolo dobytie Javoria. "Víťazstvo 1. armády v Javorí a preniknutie po rieku Hron bolo nesmieme dôležité a vydobyté nasadením 70.000 rumunských vojakov, z celkovými stratami cca 16.000 mužov. Prispelo k úplnému rozvráteniu nepriateľského frontu východne od Hrona. Od 25. marca 1945 sa všetky rumunské vojská nachádzajúce sa na území Slovenska zúčastňovali bojov v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie," vysvetlil.
Ďalšou rumunskou jednotkou bol 2. kráľovský tankový pluk, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní Galanty, Bratislavy a Devínskej Novej Vsi. V čase Pražskej operácie 7. mája 1945, jedna jeho rota postupovala od Mušova až do juhočeského Tábora, kam dorazila s poslednými dvoma bojaschopnými tankami. Tie sa v máji 1945 s vybranými rumunskými oddielmi zúčastnili slávnostnej vojenskej prehliadky v Prahe.
"Na oslobodzovaní Slovenska sa podieľalo cca 240.000 až 260.000 Rumunov, ktorí tvorili personál 16 divízií, leteckého zboru, brigády železničného vojska, tankového pluku, ako aj ďalších útvarov. Časť z nich podporovala bojovú činnosť z územia Maďarska." dodal Šumichrast.
Na Slovensku je pochovaných 10.435 vojakov rumunskej armády. Z toho je 10.384 pochovaných na Ústrednom vojenskom cintoríne rumunskej kráľovskej armády vo Zvolene, 36 vojakov našlo miesto posledného odpočinku na cintoríne v Starej Turej a 15 v Trenčianskej Teplej.
