Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Iľja Aľtman, profesor Ruskej štátnej humanitárnej univerzity, priblížil začiatky svojej práce, a tiež založenie súčasného moskovského Centra pamäti národa Cholokost, na ktorom sa podieľal.
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) - V čase existencie ZSSR nikto nevedel, čo znamená slovo holokaust. Uviedol to ruský historik Iľja Aľtman počas okrúhleho stola v Ruskom centre vedy a kultúry (RCVK). Na jeho pôde hostia z Moskvy hovorili o študovaní a vyučovaní témy holokaust v Rusku a zaujímali sa o to, ako je to na Slovensku.
Iľja Aľtman, profesor Ruskej štátnej humanitárnej univerzity, priblížil začiatky svojej práce, a tiež založenie súčasného moskovského Centra pamäti národa "Cholokost", na ktorom sa podieľal.
V minulosti pôsobil v hlavnom archíve krajiny – v súčasnosti je to Štátny archív Ruskej federácie. Do neho boli dovezené archívy, ktoré našla Červená armáda v Nemecku, ale aj archívy mnohých židovských obcí z európskych štátov. Dlhé roky boli archívne materiály uložené a neboli prístupné vedcom v ZSSR.
V roku 1989 sa Aľtmanovi podarilo nájsť text Čiernej knihy, ktorá sa už považovala za stratenú. Ide o zborník dokumentov, ktorý pripravovali do tlače dvaja známi sovietski spisovatelia Vasilij Grossman (1905 - 1964) a Iľja Erenburg (1891 - 1967).
Čierna kniha bola pripravená na vydanie v roku 1946. Bola určená ako vecný dôkaz na Norimberskom procese. V roku 1952 sa stala vecným dôkazom na inom procese, vo veci židovského protifašistického výboru v Moskve. Bol to posledný veľký proces za života Josifa Vissarionoviča Stalina, na ktorom boli súdení 13 ľudia a proces bol vo veci, "zdôrazňujem tu, že vo veci nie židovského, ale protifašistického výboru".
"Ak by tá kniha bola zverejnená, a rátalo sa s tým, že bude v desiatich jazykoch, potom by sa svetová verejnosť dozvedela o mnohých udalostiach súvisiacich s holokaustom nielen na území ZSSR a v táboroch smrti oveľa skôr," podčiarkol Aľtman.
Po nájdení tohto vzácneho dokumentu sa niekoľko nadšencov rozhodlo založiť občianske združenie, ktoré existovalo päť rokov v Aľtmanovom byte. Až v roku 1997 dostali od vlády priestory v centre Moskvy. Od roku 1992 organizácia usporadúvala spomienkové večery v Moskve. A od roku 1995 sa začali tieto spomienkové akcie konať 27. januára, teda v deň, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz.
Zároveň Aľtman vyjadril poľutovanie, že v jeho krajine neexistuje národný deň pamiatky obetí holokaustu, ako je to v 32 iných krajinách sveta vrátane Slovenska. "Práve naša organizácia, aby zaplnila prázdny priestor, začala uskutočňovať spomienkové akcie a spájať cez ne pamiatku na holokaust s dejinami krajiny,“ doplnil Aľtman.
Iľja Aľtman, profesor Ruskej štátnej humanitárnej univerzity, priblížil začiatky svojej práce, a tiež založenie súčasného moskovského Centra pamäti národa "Cholokost", na ktorom sa podieľal.
V minulosti pôsobil v hlavnom archíve krajiny – v súčasnosti je to Štátny archív Ruskej federácie. Do neho boli dovezené archívy, ktoré našla Červená armáda v Nemecku, ale aj archívy mnohých židovských obcí z európskych štátov. Dlhé roky boli archívne materiály uložené a neboli prístupné vedcom v ZSSR.
V roku 1989 sa Aľtmanovi podarilo nájsť text Čiernej knihy, ktorá sa už považovala za stratenú. Ide o zborník dokumentov, ktorý pripravovali do tlače dvaja známi sovietski spisovatelia Vasilij Grossman (1905 - 1964) a Iľja Erenburg (1891 - 1967).
Čierna kniha bola pripravená na vydanie v roku 1946. Bola určená ako vecný dôkaz na Norimberskom procese. V roku 1952 sa stala vecným dôkazom na inom procese, vo veci židovského protifašistického výboru v Moskve. Bol to posledný veľký proces za života Josifa Vissarionoviča Stalina, na ktorom boli súdení 13 ľudia a proces bol vo veci, "zdôrazňujem tu, že vo veci nie židovského, ale protifašistického výboru".
"Ak by tá kniha bola zverejnená, a rátalo sa s tým, že bude v desiatich jazykoch, potom by sa svetová verejnosť dozvedela o mnohých udalostiach súvisiacich s holokaustom nielen na území ZSSR a v táboroch smrti oveľa skôr," podčiarkol Aľtman.
Po nájdení tohto vzácneho dokumentu sa niekoľko nadšencov rozhodlo založiť občianske združenie, ktoré existovalo päť rokov v Aľtmanovom byte. Až v roku 1997 dostali od vlády priestory v centre Moskvy. Od roku 1992 organizácia usporadúvala spomienkové večery v Moskve. A od roku 1995 sa začali tieto spomienkové akcie konať 27. januára, teda v deň, keď Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz.
Zároveň Aľtman vyjadril poľutovanie, že v jeho krajine neexistuje národný deň pamiatky obetí holokaustu, ako je to v 32 iných krajinách sveta vrátane Slovenska. "Práve naša organizácia, aby zaplnila prázdny priestor, začala uskutočňovať spomienkové akcie a spájať cez ne pamiatku na holokaust s dejinami krajiny,“ doplnil Aľtman.
