Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jej román Anna Regina sa stal Knihou roka 2006 podľa Knižnej revue.
Autor TASR
Martin/Bratislava 11. januára (TASR) - Spisovateľka, ale aj výtvarná teoretička a historička Rút Lichnerová pôsobí na slovenskej literárnej scéne od konca 80. rokov minulého storočia. Dvakrát (2007, 2016) sa svojimi prózami Anna Regina a Hostina ocitla vo finálovej desiatke literárnej ceny Anasoft litera. Prozaička s osobitým literárnym štýlom bude mať v pondelok 11. januára 70 rokov.
Rút Lichnerová sa narodila 11. januára 1951 v Martine. Detstvo a mladosť prežila v Dolnom Kubíne. Po skončení gymnázia študovala v rokoch 1969 - 1974 slovenský jazyk a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1974 - 1975 pracovala ako teoretička výtvarného umenia v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. Po presťahovaní do Banskej Štiavnice pôsobila najprv v miestnom Kultúrnom stredisku a od roku 1982 v Slovenskom banskom múzeu. V roku 1991 sa stala vedúcou Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Kollárovi, maliarovi a rodákovi z Banskej Štiavnice, venovala aj monografiu Jozef Kollár (1996).
Knižne debutovala zbierkou poviedok V Kremenisku (1989), po ktorej nasledovala trojnovela Šahíziho tabía (1994).
Čitateľov a literárnu kritiku zaujala aj novelou Slepá rybka (1998), v ktorej analyzovala zložitý pocitový svet súčasnej ženy, jej uzavretosť a príčiny konfliktných vzťahov. Novelu literárna kritika priradila k významným postmoderným dielam v slovenskej literatúre.
Zmysel pre prepájanie prózy a poézie predviedla Lichnerová v knihe Rieka. Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000), dej ktorej sa síce odohráva na začiatku 20. storočia, ale ponúka obraz modernej ženy.
V roku 2006 vydala Lichnerová historický román Anna Regina, v ktorom spracovala tému manželstva vynikajúceho kartografa a banského inžiniera z 18. storočia Samuela Mikovíniho. Hlavnou postavou je však Mikovíniho manželka Anna Regina, ktorá sa vydajom ocitla v Banskej Štiavnici, kde hľadá vlastnú tvár v tieni spoločensky uznávaného vedca. Román sa v roku 2007 ocitol vo finálovej desiatke prestížnej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera.
Medzi desiatkou najlepších slovenských prozaických kníh nominovaných na ocenenie Anasoft litera sa v roku 2016 zaradila aj Lichnerovej próza z roku 2015 Hostina, ktorá je rodinným príbehom nastoľujúcim otázky o zmysle života. Hostina ponúka obraz súčasnosti s presahmi do blízkej i vzdialenejšej minulosti a viaže sa k miestu Lichnerovej mladosti k Orave.
V roku 2015 vyšiel výber z Lichnerovej prozaickej tvorby Láska je jabĺčko. Jej esejistickú tvorbu reprezentuje kniha Hlbiny bezpečia (2017), v ktorej spomenula nielen zdroje svojich literárnych inšpirácií, ale aj životných hodnôt a postojov. Časť knihy tvoria tiež listy legendárneho slovenského spisovateľa a disidenta Ivana Kadlečíka adresované Rút Lichnerovej.
Lichnerová je držiteľkou Prémie Slovenského literárneho fondu za literárnu tvorbu (2000) za prózu Rieka. Príbeh bielej ružovej a tyrkysovej. Jej román Anna Regina sa stal Knihou roka 2006 podľa Knižnej revue.
Rút Lichnerová sa narodila 11. januára 1951 v Martine. Detstvo a mladosť prežila v Dolnom Kubíne. Po skončení gymnázia študovala v rokoch 1969 - 1974 slovenský jazyk a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1974 - 1975 pracovala ako teoretička výtvarného umenia v Oblastnej galérii v Banskej Bystrici. Po presťahovaní do Banskej Štiavnice pôsobila najprv v miestnom Kultúrnom stredisku a od roku 1982 v Slovenskom banskom múzeu. V roku 1991 sa stala vedúcou Galérie Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Kollárovi, maliarovi a rodákovi z Banskej Štiavnice, venovala aj monografiu Jozef Kollár (1996).
Knižne debutovala zbierkou poviedok V Kremenisku (1989), po ktorej nasledovala trojnovela Šahíziho tabía (1994).
Čitateľov a literárnu kritiku zaujala aj novelou Slepá rybka (1998), v ktorej analyzovala zložitý pocitový svet súčasnej ženy, jej uzavretosť a príčiny konfliktných vzťahov. Novelu literárna kritika priradila k významným postmoderným dielam v slovenskej literatúre.
Zmysel pre prepájanie prózy a poézie predviedla Lichnerová v knihe Rieka. Príbeh bielej, ružovej a tyrkysovej (2000), dej ktorej sa síce odohráva na začiatku 20. storočia, ale ponúka obraz modernej ženy.
V roku 2006 vydala Lichnerová historický román Anna Regina, v ktorom spracovala tému manželstva vynikajúceho kartografa a banského inžiniera z 18. storočia Samuela Mikovíniho. Hlavnou postavou je však Mikovíniho manželka Anna Regina, ktorá sa vydajom ocitla v Banskej Štiavnici, kde hľadá vlastnú tvár v tieni spoločensky uznávaného vedca. Román sa v roku 2007 ocitol vo finálovej desiatke prestížnej slovenskej literárnej ceny Anasoft litera.
Medzi desiatkou najlepších slovenských prozaických kníh nominovaných na ocenenie Anasoft litera sa v roku 2016 zaradila aj Lichnerovej próza z roku 2015 Hostina, ktorá je rodinným príbehom nastoľujúcim otázky o zmysle života. Hostina ponúka obraz súčasnosti s presahmi do blízkej i vzdialenejšej minulosti a viaže sa k miestu Lichnerovej mladosti k Orave.
V roku 2015 vyšiel výber z Lichnerovej prozaickej tvorby Láska je jabĺčko. Jej esejistickú tvorbu reprezentuje kniha Hlbiny bezpečia (2017), v ktorej spomenula nielen zdroje svojich literárnych inšpirácií, ale aj životných hodnôt a postojov. Časť knihy tvoria tiež listy legendárneho slovenského spisovateľa a disidenta Ivana Kadlečíka adresované Rút Lichnerovej.
Lichnerová je držiteľkou Prémie Slovenského literárneho fondu za literárnu tvorbu (2000) za prózu Rieka. Príbeh bielej ružovej a tyrkysovej. Jej román Anna Regina sa stal Knihou roka 2006 podľa Knižnej revue.
