Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na slovenských vysokých školách je podľa predsedu RVŠ problém aj s prístupom k vedeckým časopisom a databázam vedeckých údajov, hoci v okolitých krajinách je samozrejmosťou.
Autor TASR
Bratislava 30. septembra (TASR) - Medzinárodné rebríčky univerzít sú založené na rôznych parametrov, ktoré sa líšia od rebríčka k rebríčku. Pre TASR to uviedol predseda Rady vysokých škôl (RVŠ) SR Martin Putala s tým, že pri hodnotení umiestnenia univerzít je potrebné zohľadniť rôzne kontexty. Napríklad rebríček Times zahŕňa len univerzity, ktoré sa do neho zaregistrujú a počet hodnotených univerzít sa zvyšuje každým rokom.
"Kým napríklad v roku 2017 bolo hodnotených len 980 univerzít a naša najprestížnejšia Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa umiestnila na 601.- 800. mieste (top 61-82 percent), v tomto roku bolo hodnotených už 1799 univerzít a UK sa umiestnila na 1001.- 1200. mieste (top 56-67 percent), takže v relatívnom hodnotení sa posunula mierne dopredu," vysvetlil Putala.
Ďalší rebríček QS porovnáva až približne 5500 univerzít a ukazuje, že UK sa umiestňuje v rozmedzí 650. a 800. miesta. V najnovšie zverejnenom hodnotení rebríčka QS sa do 1000. miesta okrem UK umiestnila aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Okrem toho je viacero oblastí, kde sa UK v rebríčku QS umiestnila do 500. miesta, napríklad v zamestnanosti absolventov, pomere počtu učiteľov a študentov, či kvalite výskumu v niektorých vedných oblastiach.
Slovenské univerzity podľa predsedu RVŠ zaostávajú v nedostatočnej verejnej investícii do vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu. Ako ukazujú štatistické údaje OECD, Slovensko sa podľa prostriedkov na vysokoškolského študenta radí na 25. miesto z 33 hodnotených krajín OECD.
Putala tiež zdôraznil, že slovenskí výskumníci majú v oblasti výskumu a inovácii obmedzené prostriedky. Priblížil, že Slovensko s 0,93 percent HDP výrazne zostáva za priemerom krajín OECD (2,71 percent) a všetkými okolitými krajinami, ktoré výskum a inovácie podporili v rozmedzí 1,44 až 3,19 percent HDP.
Na slovenských vysokých školách je podľa predsedu RVŠ problém aj s prístupom k vedeckým časopisom a databázam vedeckých údajov, hoci v okolitých krajinách je samozrejmosťou. Kvalite výskumu na vysokých školách sa venovalo nedávne hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti VER2022, ktoré prostredníctvom medzinárodných hodnotiteľských komisií identifikovalo na slovenských univerzitách za roky 2014-2019 nemalý podiel publikácií na medzinárodnej až svetovej úrovni.
Inštitút pre stratégie a analýzy analyzoval postavenie slovenských univerzít v medzinárodných rebríčkoch. Za najlepšiu slovenskú vysokú školu je dlhodobo považovaná UK, no podľa tohto inštitútu čoraz viac zaostáva za najlepšími univerzitami v okolitých krajinách. V rokoch 2016 - 2018 sa ešte umiestňovala medzi 601. a 800. miestom v rebríčkoch Times. Dnes však podľa nich slovenské vysoké školy nepatria ani medzi 1000 najlepších. Predseda RVŠ s takýmto záverom analýzy zásadne nesúhlasí.
"Kým napríklad v roku 2017 bolo hodnotených len 980 univerzít a naša najprestížnejšia Univerzita Komenského (UK) v Bratislave sa umiestnila na 601.- 800. mieste (top 61-82 percent), v tomto roku bolo hodnotených už 1799 univerzít a UK sa umiestnila na 1001.- 1200. mieste (top 56-67 percent), takže v relatívnom hodnotení sa posunula mierne dopredu," vysvetlil Putala.
Ďalší rebríček QS porovnáva až približne 5500 univerzít a ukazuje, že UK sa umiestňuje v rozmedzí 650. a 800. miesta. V najnovšie zverejnenom hodnotení rebríčka QS sa do 1000. miesta okrem UK umiestnila aj Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Okrem toho je viacero oblastí, kde sa UK v rebríčku QS umiestnila do 500. miesta, napríklad v zamestnanosti absolventov, pomere počtu učiteľov a študentov, či kvalite výskumu v niektorých vedných oblastiach.
Slovenské univerzity podľa predsedu RVŠ zaostávajú v nedostatočnej verejnej investícii do vysokoškolského vzdelávania, vedy a výskumu. Ako ukazujú štatistické údaje OECD, Slovensko sa podľa prostriedkov na vysokoškolského študenta radí na 25. miesto z 33 hodnotených krajín OECD.
Putala tiež zdôraznil, že slovenskí výskumníci majú v oblasti výskumu a inovácii obmedzené prostriedky. Priblížil, že Slovensko s 0,93 percent HDP výrazne zostáva za priemerom krajín OECD (2,71 percent) a všetkými okolitými krajinami, ktoré výskum a inovácie podporili v rozmedzí 1,44 až 3,19 percent HDP.
Na slovenských vysokých školách je podľa predsedu RVŠ problém aj s prístupom k vedeckým časopisom a databázam vedeckých údajov, hoci v okolitých krajinách je samozrejmosťou. Kvalite výskumu na vysokých školách sa venovalo nedávne hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti VER2022, ktoré prostredníctvom medzinárodných hodnotiteľských komisií identifikovalo na slovenských univerzitách za roky 2014-2019 nemalý podiel publikácií na medzinárodnej až svetovej úrovni.
Inštitút pre stratégie a analýzy analyzoval postavenie slovenských univerzít v medzinárodných rebríčkoch. Za najlepšiu slovenskú vysokú školu je dlhodobo považovaná UK, no podľa tohto inštitútu čoraz viac zaostáva za najlepšími univerzitami v okolitých krajinách. V rokoch 2016 - 2018 sa ešte umiestňovala medzi 601. a 800. miestom v rebríčkoch Times. Dnes však podľa nich slovenské vysoké školy nepatria ani medzi 1000 najlepších. Predseda RVŠ s takýmto záverom analýzy zásadne nesúhlasí.
