Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Primátora Trenčína na čelo Únie miest Slovenska zvolili v piatok na 30. sneme ÚMS.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. júna (TASR) – Hlavnou úlohou Únie miest Slovenska (ÚMS) bude čo najskôr pripraviť návrh reformy verejnej správy. Vyhlásil to novozvolený prezident únie Richard Rybníček. Primátora Trenčína na čelo ÚMS zvolili v piatok na 30. sneme ÚMS.
Rybníček avizoval, že o pripravenom dokumente chcú hovoriť s politickými stranami, ktoré sa uchádzajú o hlasy v parlamentných voľbách 2020. "Verím, že naše návrhy si politické strany osvoja, zahrnú ich do svojich volebných programov a dokumentov budúcej vládnej garnitúry," vyhlásil Rybníček. Podľa jeho slov chce ÚMS oboznámiť politické elity s predstavou miest o fungovaní samospráv. "Teraz sme totiž často štatisti, sme svedkami toho, že sa v parlamente prijímajú zákony, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do života miest, no so samosprávami sa nekonzultujú," narážal Rybníček na rozširovanie povinností samospráv bez toho, aby im na ich plnenie boli zvýšené i financie.
Dôsledkom toho je podľa neho stav, keď sa populistickými krokmi prijímajú opatrenia, ktoré sa zdajú byť v prospech ľudí, no v konečnom dôsledku môžu mať práve opačný efekt. Rybníček pritom poukázal napríklad na snahu zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá sa premietne v nižších podielových daniach pre samosprávy. "Ľuďom sa môže páčiť, že budú platiť menšie dane, no tí istí ľudia zároveň očakávajú, že v meste, v ktorom žijú, sa bude pravidelne kosiť, udržovať čistota, komunikácie... Ak však poslanci prostredníctvom populistického kroku zoberú samosprávam peniaze, tie musia hľadať spôsoby, ako to vykompenzovať, čo napríklad môže viesť k úvahám o zvýšení miestnych daní,“ dodal.
Spolu s ďalšími predstaviteľmi ÚMS odmietol tvrdenia viacerých politikov, že samosprávy si sťažujú neoprávnene, keďže v posledných rokoch zaznamenali výrazný rast príjmov. "Áno rastú nám príjmy, ale oveľa viac náklady na povinnosti, ktoré stále viac a viac politickými rozhodnutiami štát prenáša na mestá a obce, pričom najmä mestá to pociťujú výrazne,“ upozornil Rybníček s tým, že napríklad v Trenčíne chýba na dofinancovanie nových povinností 1,6 milióna eur.
Predstavitelia ÚMS vítajú záujem miest o vstup do únie. Výkonný viceprezident ÚMS Miroslav Kollár informoval, že do únie vstúpili aj ďalšie krajské mestá, po Bratislave, Trnave a Prešove sú členmi i Trenčín, Nitra, Banská Bystrica. "Dnes podali prihlášku Košice, v septembri by tak mala urobiť Žilina," uviedol Kollár. Počet členských miest v únii by mal stúpnuť na 40, ÚMS by tak mala zastupovať približne 1,8 - 1,9 milióna občanov SR, žijúcich v mestách.
Či vstupujúce mestá ostanú naďalej členmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), záleží na ich rozhodnutí. Vystúpenie zo ZMOS-u nepriamo naznačil primátor Bratislavy Matúš Vallo. "Problémom ZMOS-u je, že vždy zvíťazí hlas obcí nad mestami, keďže je ich jednoducho viac. Problémy miest sú však predsa len iné. A my diskutujeme o tom, že by bolo dobré byť členom jednej organizácie, ktorá by aj záujmy Bratislavy zastupovala efektívnejšie,“ uviedol.
ÚMS ako platformu, prostredníctvom ktorej budú lepšie akcentované názory mestských sídel, vníma aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. "Spolupráca so ZMOS-om bude však fungovať naďalej,“ povedal.
Zástupcovia ÚMS nevidia problém vo fungovaní dvoch strešných organizácií samospráv. Poukazujú pritom aj na príklady zo zahraničia, kde združenie miest i obcí bez problémov kooperujú.
Na piatkovom sneme ÚMS okrem nového prezidenta zvolili aj jeho zástupcov. Viceprezidentmi sa stali Alexandra Pivková – primátora Lučenca, Matúš Vallo - primátor Bratislavy, taktiež Ján Ferenčák – primátor Kežmarku, a Ján Nosko - primátor Banskej Bystrice. Na rokovaní schválili i nové stanovy a rozpočet únie na rok 2019.
Rybníček avizoval, že o pripravenom dokumente chcú hovoriť s politickými stranami, ktoré sa uchádzajú o hlasy v parlamentných voľbách 2020. "Verím, že naše návrhy si politické strany osvoja, zahrnú ich do svojich volebných programov a dokumentov budúcej vládnej garnitúry," vyhlásil Rybníček. Podľa jeho slov chce ÚMS oboznámiť politické elity s predstavou miest o fungovaní samospráv. "Teraz sme totiž často štatisti, sme svedkami toho, že sa v parlamente prijímajú zákony, ktoré zásadným spôsobom zasahujú do života miest, no so samosprávami sa nekonzultujú," narážal Rybníček na rozširovanie povinností samospráv bez toho, aby im na ich plnenie boli zvýšené i financie.
Dôsledkom toho je podľa neho stav, keď sa populistickými krokmi prijímajú opatrenia, ktoré sa zdajú byť v prospech ľudí, no v konečnom dôsledku môžu mať práve opačný efekt. Rybníček pritom poukázal napríklad na snahu zvýšiť nezdaniteľnú časť základu dane, ktorá sa premietne v nižších podielových daniach pre samosprávy. "Ľuďom sa môže páčiť, že budú platiť menšie dane, no tí istí ľudia zároveň očakávajú, že v meste, v ktorom žijú, sa bude pravidelne kosiť, udržovať čistota, komunikácie... Ak však poslanci prostredníctvom populistického kroku zoberú samosprávam peniaze, tie musia hľadať spôsoby, ako to vykompenzovať, čo napríklad môže viesť k úvahám o zvýšení miestnych daní,“ dodal.
Spolu s ďalšími predstaviteľmi ÚMS odmietol tvrdenia viacerých politikov, že samosprávy si sťažujú neoprávnene, keďže v posledných rokoch zaznamenali výrazný rast príjmov. "Áno rastú nám príjmy, ale oveľa viac náklady na povinnosti, ktoré stále viac a viac politickými rozhodnutiami štát prenáša na mestá a obce, pričom najmä mestá to pociťujú výrazne,“ upozornil Rybníček s tým, že napríklad v Trenčíne chýba na dofinancovanie nových povinností 1,6 milióna eur.
Predstavitelia ÚMS vítajú záujem miest o vstup do únie. Výkonný viceprezident ÚMS Miroslav Kollár informoval, že do únie vstúpili aj ďalšie krajské mestá, po Bratislave, Trnave a Prešove sú členmi i Trenčín, Nitra, Banská Bystrica. "Dnes podali prihlášku Košice, v septembri by tak mala urobiť Žilina," uviedol Kollár. Počet členských miest v únii by mal stúpnuť na 40, ÚMS by tak mala zastupovať približne 1,8 - 1,9 milióna občanov SR, žijúcich v mestách.
Či vstupujúce mestá ostanú naďalej členmi Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), záleží na ich rozhodnutí. Vystúpenie zo ZMOS-u nepriamo naznačil primátor Bratislavy Matúš Vallo. "Problémom ZMOS-u je, že vždy zvíťazí hlas obcí nad mestami, keďže je ich jednoducho viac. Problémy miest sú však predsa len iné. A my diskutujeme o tom, že by bolo dobré byť členom jednej organizácie, ktorá by aj záujmy Bratislavy zastupovala efektívnejšie,“ uviedol.
ÚMS ako platformu, prostredníctvom ktorej budú lepšie akcentované názory mestských sídel, vníma aj primátor Banskej Bystrice Ján Nosko. "Spolupráca so ZMOS-om bude však fungovať naďalej,“ povedal.
Zástupcovia ÚMS nevidia problém vo fungovaní dvoch strešných organizácií samospráv. Poukazujú pritom aj na príklady zo zahraničia, kde združenie miest i obcí bez problémov kooperujú.
Na piatkovom sneme ÚMS okrem nového prezidenta zvolili aj jeho zástupcov. Viceprezidentmi sa stali Alexandra Pivková – primátora Lučenca, Matúš Vallo - primátor Bratislavy, taktiež Ján Ferenčák – primátor Kežmarku, a Ján Nosko - primátor Banskej Bystrice. Na rokovaní schválili i nové stanovy a rozpočet únie na rok 2019.
