Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa predloženého návrhu si mestá a obce zadefinujú v územnom pláne pravidlá, kde sa čo bude môcť stavať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 21. mája (TASR) - Nekontrolovaná výstavba v národných parkoch je dôsledkom lokálneho rozhodovania bez prijatia významu danej lokality v jej širšom kontexte. Pre TASR to uviedol podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) v reakcii na petíciu za záchranu Demänovskej doliny.
Aktivisti tvrdia, že nový zákon o územnom plánovaní, ktorý zo svojej dielne predložil Holý, viac zvýhodní developerov, a to aj v chránených územiach. "Zástupcovia petície majú dvere u mňa otvorené," podotkol Holý.
Ohýbanie pravidiel, legalizácia čiernych stavieb a nedodržiavanie regulácie územného plánovania musia podľa Holého skončiť. "Dnes je problém v nevhodnom a nedostatočnom územnom plánovaní. Nikomu nie je na prvý pohľad jasné, čo sa kde smie a nesmie stavať, okrem papiera v zásuvke úradníka nie je nič," povedal.
Za problém Holý označil aj odbornú nespôsobilosť stavebných úradov. Vidieť to najmä v menších obciach, ktoré nemajú personálne kapacity, aby posúdili primeranosť projektov. "Ako to môže dopadnúť, ukazujú príklady výstavby na Štrbskom Plese či v Jasnej alebo Demänovskej doline," poznamenal Holý.
Zároveň je "pohromou" dodatočná legalizácia čiernej stavby. "Jednoducho si niekto postaví, čo chce a kde chce a spolieha sa na to, že získa dodatočné povolenie, prinajhoršom zaplatí pokutu," hovorí Holý.
Podľa predloženého návrhu si mestá a obce zadefinujú v územnom pláne pravidlá, kde sa čo bude môcť stavať. "Územný plán bude podkladom, z ktorého bude úplne jasné a logické, aká stavba sa kde môže, alebo nemôže stavať," tvrdí podpredseda vlády. Prijaté pravidlá bude tvrdo kontrolovať úrad. "Životné prostredie je veľmi dôležité a stane sa integrálnou súčasťou rozhodovania," dodal Holý.
Aktivisti v petícii za Demänovskú dolinu, ktorú vo štvrtok (20. 5.) podali na prerokovanie do parlamentu, požadujú riešenie zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Majú obavy o osud obcí aj prírody.
"Slovo miestnych už nebude mať žiadnu váhu proti stavbám, ako sú napríklad spaľovne odpadu. Otázne je, čo v novom systéme územného plánovania zmôže orgán ochrany prírody, keď sa v Demänovskej doline ani za súčasného systému nedokázal ubrániť tlaku developerov," uviedla Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu.
Aktivisti tvrdia, že nový zákon o územnom plánovaní, ktorý zo svojej dielne predložil Holý, viac zvýhodní developerov, a to aj v chránených územiach. "Zástupcovia petície majú dvere u mňa otvorené," podotkol Holý.
Ohýbanie pravidiel, legalizácia čiernych stavieb a nedodržiavanie regulácie územného plánovania musia podľa Holého skončiť. "Dnes je problém v nevhodnom a nedostatočnom územnom plánovaní. Nikomu nie je na prvý pohľad jasné, čo sa kde smie a nesmie stavať, okrem papiera v zásuvke úradníka nie je nič," povedal.
Za problém Holý označil aj odbornú nespôsobilosť stavebných úradov. Vidieť to najmä v menších obciach, ktoré nemajú personálne kapacity, aby posúdili primeranosť projektov. "Ako to môže dopadnúť, ukazujú príklady výstavby na Štrbskom Plese či v Jasnej alebo Demänovskej doline," poznamenal Holý.
Zároveň je "pohromou" dodatočná legalizácia čiernej stavby. "Jednoducho si niekto postaví, čo chce a kde chce a spolieha sa na to, že získa dodatočné povolenie, prinajhoršom zaplatí pokutu," hovorí Holý.
Podľa predloženého návrhu si mestá a obce zadefinujú v územnom pláne pravidlá, kde sa čo bude môcť stavať. "Územný plán bude podkladom, z ktorého bude úplne jasné a logické, aká stavba sa kde môže, alebo nemôže stavať," tvrdí podpredseda vlády. Prijaté pravidlá bude tvrdo kontrolovať úrad. "Životné prostredie je veľmi dôležité a stane sa integrálnou súčasťou rozhodovania," dodal Holý.
Aktivisti v petícii za Demänovskú dolinu, ktorú vo štvrtok (20. 5.) podali na prerokovanie do parlamentu, požadujú riešenie zákona o ochrane prírody a krajiny, zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Majú obavy o osud obcí aj prírody.
"Slovo miestnych už nebude mať žiadnu váhu proti stavbám, ako sú napríklad spaľovne odpadu. Otázne je, čo v novom systéme územného plánovania zmôže orgán ochrany prírody, keď sa v Demänovskej doline ani za súčasného systému nedokázal ubrániť tlaku developerov," uviedla Iveta Niňajová z Asociácie prírodného turizmu.
