Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonomická reforma presadená Václavom Klausom od januára 1991 znamenala podľa neho pre hospodárstvo pohromu.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Slovensko po rozdelení spoločného štátu pred 25 rokmi vzalo správu vecí verejných do vlastných rúk a doterajší vývoj dokladá existenciu samostatnej Slovenskej republiky ako úspešný príbeh.
"V rámci daných geopolitických súvislostí dokonca ako malý zázrak. Napriek viacerým chybám a nedostatkom, ktoré sa vinú naprieč pôsobeniam všetkých doterajších vládnych garnitúr a ktorých riešenie je výzvou pre nasledujúce vlády," zhodnotil pre TASR bývalý minister financií Sergej Kozlík.
Československá federácia mala podľa neho atribúty unitárneho štátu s mocou koncentrovanou v Prahe. Po roku 1989 pritom silneli hlasy po novom usporiadaní vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou. "Neriešenie tejto otázky by nepochybne predznamenalo dlhoročný traumatický prvok v živote spoločného štátu," myslí si Kozlík.
Ekonomická reforma presadená Václavom Klausom od januára 1991 znamenala podľa neho pre hospodárstvo pohromu. Výrazná devalvácia československej koruny vyvolala 60-% infláciu a zrazila na kolená domáci dopyt a tuzemských výrobcov. Tvrdý dopad na Slovensko malo podľa Kozlíka aj rýchle politické rozhodnutie o zastavení špeciálnej zbrojárskej výroby bez jej náhrady inou produkciou.
Volebný program HZDS v roku 1992, ktorý gestoroval, vylúčil podľa Kozlíka unitárnu pragocentristickú formu spoločného štátu aj viaceré princípy radikálnej Klausovej reformy, ktorá mala ťažké dopady predovšetkým na Slovensko.
"Zdôrazňovali sme tézu, že sa nedá spoliehať len na neviditeľnú ruku trhu, ale že štát, najmä v prechodnom období vytvárania funkčného trhu, musí plniť svoje základné úlohy. Klausova ODS, naopak, vo svojom volebnom programe navrhovala pokračovanie unitárnej federácie, ako i radikálnej reformy. Po presvedčivom víťazstve HZDS a ODS v spomínaných voľbách sa stalo rozdelenie federálneho štátu realitou," doplnil Kozlík.
Budúcnosť Slovenska sa bude podľa neho odohrávať na pozadí globálnych geopolitických pohybov, pričom dúfa, že s mierovým obsahom. "Tie budú riešiť najmä organizáciu spoločných trhov, bezpečnosti a životného prostredia. Som presvedčený, že Slovensko a slovenský národ sa v týchto procesoch nestratia," dodal Kozlík.
"V rámci daných geopolitických súvislostí dokonca ako malý zázrak. Napriek viacerým chybám a nedostatkom, ktoré sa vinú naprieč pôsobeniam všetkých doterajších vládnych garnitúr a ktorých riešenie je výzvou pre nasledujúce vlády," zhodnotil pre TASR bývalý minister financií Sergej Kozlík.
Československá federácia mala podľa neho atribúty unitárneho štátu s mocou koncentrovanou v Prahe. Po roku 1989 pritom silneli hlasy po novom usporiadaní vzťahov medzi Českou a Slovenskou republikou. "Neriešenie tejto otázky by nepochybne predznamenalo dlhoročný traumatický prvok v živote spoločného štátu," myslí si Kozlík.
Ekonomická reforma presadená Václavom Klausom od januára 1991 znamenala podľa neho pre hospodárstvo pohromu. Výrazná devalvácia československej koruny vyvolala 60-% infláciu a zrazila na kolená domáci dopyt a tuzemských výrobcov. Tvrdý dopad na Slovensko malo podľa Kozlíka aj rýchle politické rozhodnutie o zastavení špeciálnej zbrojárskej výroby bez jej náhrady inou produkciou.
Volebný program HZDS v roku 1992, ktorý gestoroval, vylúčil podľa Kozlíka unitárnu pragocentristickú formu spoločného štátu aj viaceré princípy radikálnej Klausovej reformy, ktorá mala ťažké dopady predovšetkým na Slovensko.
"Zdôrazňovali sme tézu, že sa nedá spoliehať len na neviditeľnú ruku trhu, ale že štát, najmä v prechodnom období vytvárania funkčného trhu, musí plniť svoje základné úlohy. Klausova ODS, naopak, vo svojom volebnom programe navrhovala pokračovanie unitárnej federácie, ako i radikálnej reformy. Po presvedčivom víťazstve HZDS a ODS v spomínaných voľbách sa stalo rozdelenie federálneho štátu realitou," doplnil Kozlík.
Budúcnosť Slovenska sa bude podľa neho odohrávať na pozadí globálnych geopolitických pohybov, pričom dúfa, že s mierovým obsahom. "Tie budú riešiť najmä organizáciu spoločných trhov, bezpečnosti a životného prostredia. Som presvedčený, že Slovensko a slovenský národ sa v týchto procesoch nestratia," dodal Kozlík.
