Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeden z prvých slovenských europoslancov Sergej Kozlík je presvedčený, že v predvstupovom období sa veľa vecí malo urobiť inak.
Autor TASR
Bratislava 29. apríla (TASR) - Európska únia (EÚ) sa po roku 1989 javila pre východo- a stredoeurópske štáty, ktoré prešli demokratizačnou transformáciou, ako zem zasľúbená. Na Slovensku bola verejná mienka k vstupu do EÚ dlhodobo pozitívne naklonená. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ to pre TASR uviedol jeden z prvých slovenských europoslancov Sergej Kozlík.
"Najmä v dôsledku rozpadu trhov bývalého Sovietskeho zväzu, ale niekedy aj unáhleného odchodu z týchto teritórií, sa západné trhy pomerne rýchlo stali pre vývozy z týchto štátov trhmi dominantnými, čo platilo aj pre Slovensko. Hospodárska spolupráca s krajinami EÚ sa preto javila ako logická a Vladimír Mečiar v auguste 1993 podpísal v Luxemburgu asociačnú dohodu s cieľom budúceho pristúpenia Slovenska do EÚ," doplnil Kozlík.
Poukázal, že na rozdiel od vzťahu k NATO, smerom k EÚ dlhodobo prevládala pozitívna verejná mienka. Kozlík za tým vidí aj masívnu propagandu. "Tá pomerne jednostranne popisovala výhody členstva v EÚ. Podiel občanov, podporujúcich vstup do EÚ, dosahoval 70 percent, a to naprieč politickým spektrom bez ohľadu na to, či išlo o voličov vládnych alebo opozičných strán. To bol aj dôvod, prečo účasť na referende podporili vládni aj opoziční politici, a že aj keď s odretými ušami, referendum bolo právoplatné," priblížil.
Kozlík dodáva, že hneď po podpise prístupovej zmluvy medzi Slovenskom a EÚ v roku 1995 sa začalo intenzívne pracovať na približovaní právneho stavu Slovenskej republiky a Európskej únie. "Za Mečiarovej vlády sa dosiahol v tomto smere významný pokrok, nastavili sa pravidlá a postupy tohto procesu, harmonizovalo sa vyše 50 percent právnych aktov. Samozrejme, že proces pokračoval aj za Dzurindových vlád po roku 1998, dôležité v neskoršom období bolo najmä uzatváranie kapitol viazaných už na konkrétne systémové celky," podotkol.
Dzurindove vlády po roku 1998 podľa Kozlíka sprivatizovali banky a sieťové odvetvia. "Ostatné tzv. reformy bol už len bolestný kolorit. Napr. rovná daň z príjmov, ktorá zvýhodnila bohatých a znížila príjmy príjmovo slabších. Následný vyše 20-percentný výpadok príjmov z priamych daní bol kompenzovaný zrušením zvýhodnenej sadzby DPH na potraviny, služby, bývanie, zdravotníctvo a ďalšie citlivé komodity, čo opäť zasiahlo najmä slabšie sociálne skupiny," vymenoval.
Kozlík je presvedčený, že v predvstupovom období sa veľa vecí malo urobiť inak. "Druhá vec je, či sa to reálne dalo urobiť inak. Podmienky nastavoval vyspelý Západ. Nielen voči Slovensku, ale voči celej východnej Európe," poznamenal.
"Najmä v dôsledku rozpadu trhov bývalého Sovietskeho zväzu, ale niekedy aj unáhleného odchodu z týchto teritórií, sa západné trhy pomerne rýchlo stali pre vývozy z týchto štátov trhmi dominantnými, čo platilo aj pre Slovensko. Hospodárska spolupráca s krajinami EÚ sa preto javila ako logická a Vladimír Mečiar v auguste 1993 podpísal v Luxemburgu asociačnú dohodu s cieľom budúceho pristúpenia Slovenska do EÚ," doplnil Kozlík.
Poukázal, že na rozdiel od vzťahu k NATO, smerom k EÚ dlhodobo prevládala pozitívna verejná mienka. Kozlík za tým vidí aj masívnu propagandu. "Tá pomerne jednostranne popisovala výhody členstva v EÚ. Podiel občanov, podporujúcich vstup do EÚ, dosahoval 70 percent, a to naprieč politickým spektrom bez ohľadu na to, či išlo o voličov vládnych alebo opozičných strán. To bol aj dôvod, prečo účasť na referende podporili vládni aj opoziční politici, a že aj keď s odretými ušami, referendum bolo právoplatné," priblížil.
Kozlík dodáva, že hneď po podpise prístupovej zmluvy medzi Slovenskom a EÚ v roku 1995 sa začalo intenzívne pracovať na približovaní právneho stavu Slovenskej republiky a Európskej únie. "Za Mečiarovej vlády sa dosiahol v tomto smere významný pokrok, nastavili sa pravidlá a postupy tohto procesu, harmonizovalo sa vyše 50 percent právnych aktov. Samozrejme, že proces pokračoval aj za Dzurindových vlád po roku 1998, dôležité v neskoršom období bolo najmä uzatváranie kapitol viazaných už na konkrétne systémové celky," podotkol.
Dzurindove vlády po roku 1998 podľa Kozlíka sprivatizovali banky a sieťové odvetvia. "Ostatné tzv. reformy bol už len bolestný kolorit. Napr. rovná daň z príjmov, ktorá zvýhodnila bohatých a znížila príjmy príjmovo slabších. Následný vyše 20-percentný výpadok príjmov z priamych daní bol kompenzovaný zrušením zvýhodnenej sadzby DPH na potraviny, služby, bývanie, zdravotníctvo a ďalšie citlivé komodity, čo opäť zasiahlo najmä slabšie sociálne skupiny," vymenoval.
Kozlík je presvedčený, že v predvstupovom období sa veľa vecí malo urobiť inak. "Druhá vec je, či sa to reálne dalo urobiť inak. Podmienky nastavoval vyspelý Západ. Nielen voči Slovensku, ale voči celej východnej Európe," poznamenal.
