Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keby sa niekto vtedy opýtal Slovákov, akú budúcnosť si predstavujú, možno by väčšina z nich podľa Páneka chcela zachovať spoločný štát.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) - Národnostné nezhody a napätie medzi Čechmi a Slovákmi sa objavili už krátko po Nežnej revolúcií aj v študentskom hnutí. Jeden z vtedajších študentských vodcov a súčasný riaditeľ neziskovej organizácie Člověk v tísni Šimon Pánek ich vtedy nechápal, no aby sa zachovala vyváženosť, študentské hnutie striedalo miesta rokovaní, ktoré boli raz v Česku, inokedy na Slovensku.
„Vtedy som mal pocit, že väčšina obyvateľov Slovenska sa chce odtrhnúť od spoločného štátu. Aj som si hovoril: Dobre, nech idú, veď je to lepšie, ako by mali nasilu zostávať v Československu. Smerujeme do Európy a dôležité je, aby vzťahy ostali dobré. Až neskôr som zistil, že to vôbec nebolo také jednoduché. Dokonca, keby sa niekto vtedy opýtal Slovákov, akú budúcnosť si predstavujú, možno by väčšina z nich chcela zachovať spoločný štát,“ uviedol v rozhovore pre TASR Pánek, ktorý dáva pokojný rozchod Čechov a Slovákov do kontrastu s vtedajším vývojom na Balkáne a začínajúcou vojnou v bývalej Juhoslávii.
„Vtedy som už vedel, čo sa deje na Balkáne a videl som, čo môže spôsobiť násilná snaha udržať pohromade štát, pozostávajúci z piatich republík a aké škody môže napáchať propaganda. Preto som bol veľmi rád, že rozchod bol pokojný a nenásilný. S priateľmi sme o tom debatovali a hovoril som im, čo by sa stalo, keby sa u nás rozbehla propagandistická mašinéria. Keby sa v médiách objavovali správy, že desať Čechov znásilnilo Slovenku a naopak, že Slováci prešli cez hranice a vypálili českú obec. Ak by toto novinári a politici živili, tak by sme možno skončili ako na Balkáne,“ povedal Pánek.
Vzťahy Česka a Slovenska sú aj po štvrťstoročí od rozdelenia veľmi blízke a pozitívne, preto si Pánek myslí, že rozdelenie obom až tak neublížilo. „Prišli sme však o časť vlastnej identity, minimálne v Česku to je cítiť. Predsa len, teraz sme dva malé štáty. Ak by sme zostali spolu, boli by sme väčšia krajina. Česko sa momentálne nachádza v bode, keď si nevie odpovedať na otázku, prečo vlastne existuje. Nevieme, aká je naša česká vízia do budúcnosti, ktorú kedysi predostrel Václav Havel a ktorú postupne politici demontovali. Možno keby sme zostali spolu, bolo by to dynamickejšie a zaujímavejšie. Na druhej strane vidím, koľko Slovákov študuje v Prahe, hranice neexistujú a vzťahy sú srdečné. Preto si vravím, že je to vlastne dobre,“ dodal Pánek.
„Vtedy som mal pocit, že väčšina obyvateľov Slovenska sa chce odtrhnúť od spoločného štátu. Aj som si hovoril: Dobre, nech idú, veď je to lepšie, ako by mali nasilu zostávať v Československu. Smerujeme do Európy a dôležité je, aby vzťahy ostali dobré. Až neskôr som zistil, že to vôbec nebolo také jednoduché. Dokonca, keby sa niekto vtedy opýtal Slovákov, akú budúcnosť si predstavujú, možno by väčšina z nich chcela zachovať spoločný štát,“ uviedol v rozhovore pre TASR Pánek, ktorý dáva pokojný rozchod Čechov a Slovákov do kontrastu s vtedajším vývojom na Balkáne a začínajúcou vojnou v bývalej Juhoslávii.
„Vtedy som už vedel, čo sa deje na Balkáne a videl som, čo môže spôsobiť násilná snaha udržať pohromade štát, pozostávajúci z piatich republík a aké škody môže napáchať propaganda. Preto som bol veľmi rád, že rozchod bol pokojný a nenásilný. S priateľmi sme o tom debatovali a hovoril som im, čo by sa stalo, keby sa u nás rozbehla propagandistická mašinéria. Keby sa v médiách objavovali správy, že desať Čechov znásilnilo Slovenku a naopak, že Slováci prešli cez hranice a vypálili českú obec. Ak by toto novinári a politici živili, tak by sme možno skončili ako na Balkáne,“ povedal Pánek.
Vzťahy Česka a Slovenska sú aj po štvrťstoročí od rozdelenia veľmi blízke a pozitívne, preto si Pánek myslí, že rozdelenie obom až tak neublížilo. „Prišli sme však o časť vlastnej identity, minimálne v Česku to je cítiť. Predsa len, teraz sme dva malé štáty. Ak by sme zostali spolu, boli by sme väčšia krajina. Česko sa momentálne nachádza v bode, keď si nevie odpovedať na otázku, prečo vlastne existuje. Nevieme, aká je naša česká vízia do budúcnosti, ktorú kedysi predostrel Václav Havel a ktorú postupne politici demontovali. Možno keby sme zostali spolu, bolo by to dynamickejšie a zaujímavejšie. Na druhej strane vidím, koľko Slovákov študuje v Prahe, hranice neexistujú a vzťahy sú srdečné. Preto si vravím, že je to vlastne dobre,“ dodal Pánek.
