Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Základným a stredným školám sa odporúča pri výučbe finančnej gramotnosti klásť zvýšený dôraz na témy týkajúce sa boja proti korupcii a ochrany spotrebiteľa.
Autor TASR
Bratislava 14. apríla (TASR) - Vzdelávanie žiakov v oblasti finančnej gramotnosti bolo vždy súčasťou obsahu vzdelávania, či už ako prierezová téma na základných školách alebo ako súčasť ekonomického vzdelávania na stredných školách. Základným a stredným školám sa odporúča pri výučbe finančnej gramotnosti klásť zvýšený dôraz na témy týkajúce sa boja proti korupcii a ochrany spotrebiteľa, uviedol pre TASR Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR.
Rezort školstva poznamenal, že téma finančnej gramotnosti je dôležitá, preto sa s jej rozvíjaním odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Finančnú gramotnosť u detí na Slovensku overujú aj PISA testy. V tých z roku 2015 dosiahli mladí Slováci výkon 445 bodov, a teda priemerné skóre pod priemerom krajín OECD. V porovnaní testovania 2012 a 2015 dosiahli žiaci pokles výkonu. Štúdia vtedy odhalila, že viac ako 34 percent žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy, ktoré sa týkajú financií.
"Finančná gramotnosť ide ruka v ruke s čitateľskou a matematickou gramotnosťou, kde MŠVVaŠ vykonalo niekoľko opatrení, aby výsledky žiakov v medzinárodnej štúdii OECD PISA dosiahli uspokojivú úroveň," priblížil rezort školstva. Ide napríklad o počet aktivít zameraných na podporu prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti detí a žiakov, ktorý narástol. "Skutočnosť, že úroveň finančnej gramotnosti je pod priemerom krajín OECD, nie je teda spôsobená nedostatkom úsilia v tomto smere," poznamenalo ministerstvo.
"Faktorom, ktorý má vplyv na výsledky testovaných žiakov, je dostupnosť a poskytovanie vzdelávania v tejto oblasti v školách. Je dôležité poznamenať, že aj v krajinách, kde je v škole finančné vzdelávanie dostupné, je len málokde finančná gramotnosť vyučovaná ako jeden samostatný predmet," objasnilo MŠVVaŠ. Vzdelávanie v tejto oblasti sa rezort školstva snaží posilňovať angažovaním vyučujúcich pri plnení cieľov Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG) svojpomocným zhotovovaním učebných pomôcok, využívaním disponibilných hodín na zavedenie nových predmetov vo vzťahu k finančnej gramotnosti či činnosťou záujmových krúžkov zameraných aj na rozvoj tohto druhu gramotnosti.
NŠFG popisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií. "V oblasti finančnej gramotnosti sa postupne zameriavajú od najnižšej úrovne až do momentu absolvovania strednej školy. Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí," dodal rezort školstva s tým, že sa predpokladá, že žiak ovláda pojmy vyskytujúce sa v jednotlivých témach.
Rezort školstva poznamenal, že téma finančnej gramotnosti je dôležitá, preto sa s jej rozvíjaním odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách. Finančnú gramotnosť u detí na Slovensku overujú aj PISA testy. V tých z roku 2015 dosiahli mladí Slováci výkon 445 bodov, a teda priemerné skóre pod priemerom krajín OECD. V porovnaní testovania 2012 a 2015 dosiahli žiaci pokles výkonu. Štúdia vtedy odhalila, že viac ako 34 percent žiakov nie je schopných v základných súvislostiach riešiť a aplikovať v praxi otázky a problémy, ktoré sa týkajú financií.
"Finančná gramotnosť ide ruka v ruke s čitateľskou a matematickou gramotnosťou, kde MŠVVaŠ vykonalo niekoľko opatrení, aby výsledky žiakov v medzinárodnej štúdii OECD PISA dosiahli uspokojivú úroveň," priblížil rezort školstva. Ide napríklad o počet aktivít zameraných na podporu prírodovednej, matematickej a čitateľskej gramotnosti detí a žiakov, ktorý narástol. "Skutočnosť, že úroveň finančnej gramotnosti je pod priemerom krajín OECD, nie je teda spôsobená nedostatkom úsilia v tomto smere," poznamenalo ministerstvo.
"Faktorom, ktorý má vplyv na výsledky testovaných žiakov, je dostupnosť a poskytovanie vzdelávania v tejto oblasti v školách. Je dôležité poznamenať, že aj v krajinách, kde je v škole finančné vzdelávanie dostupné, je len málokde finančná gramotnosť vyučovaná ako jeden samostatný predmet," objasnilo MŠVVaŠ. Vzdelávanie v tejto oblasti sa rezort školstva snaží posilňovať angažovaním vyučujúcich pri plnení cieľov Národného štandardu finančnej gramotnosti (NŠFG) svojpomocným zhotovovaním učebných pomôcok, využívaním disponibilných hodín na zavedenie nových predmetov vo vzťahu k finančnej gramotnosti či činnosťou záujmových krúžkov zameraných aj na rozvoj tohto druhu gramotnosti.
NŠFG popisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií. "V oblasti finančnej gramotnosti sa postupne zameriavajú od najnižšej úrovne až do momentu absolvovania strednej školy. Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí," dodal rezort školstva s tým, že sa predpokladá, že žiak ovláda pojmy vyskytujúce sa v jednotlivých témach.
