Trenčín 30. októbra (TASR) – O post predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) sa ako nezávislý kandidát uchádza aj 42-ročný primátor kúpeľného mestečka Trenčianske Teplice a poslanec Zastupiteľstva TSK Štefan Škultéty. Za svoju najväčšiu devízu považuje práve fakt, že je nezávislý. Nezávislý predseda ktoréhokoľvek samosprávneho kraja je podľa neho oveľa slobodnejší. Nemusí sa zodpovedať svojím politickým bosom a nikto nemôže povedať, že "drukuje" koalícii alebo opozícii. A to podľa neho neplatí len v prípade súčasnej, ale akejkoľvek vlády. V prípade zvolenia chce byť stopercentný predseda TSK, teda nesedieť na viacerých stoličkách.

-Čo je podľa vás najväčším problémom Trenčianskeho samosprávneho kraja a aké sú možnosti jeho riešenia?–
Župa má niekoľko vážnych problémov. Trenčiansky samosprávny kraj je najzadlženejším krajom na Slovensku a toto sa nepodarilo zmeniť ani po štyroch rokoch. Ukazuje to, že sa zle hospodári, resp. že sa môže hospodáriť omnoho efektívnejšie a šetrnejšie. Je to spôsobené aj neefektívnym čerpaním fondov z Európskej únie. Momentálne sa stále nečerpá. Paradoxom je, že sme najzadlženejší, ale z hľadiska investícií do majetku to vôbec nie je vidieť. Napríklad pri Integrovanom regionálnom operačnom programe (IROP), kde je časť kompetencií na VÚC a časť na ministerstve. Ani raz som za štyri roky nezaregistroval súčasného predsedu TSK, že by otvorene povedal, že sú problémy pri čerpaní, že je veľká administrácia, že všetky výzvy meškajú. A aj samotný proces administrácie na VÚC trvá strašne dlho. Je to o manažmente a prístupe. Aj tu sa ukazuje, že stranícky župan nie je výhodou, ale brzdou, pretože sa bojí otvorene kritizovať straníckych kolegov vo vláde.

-Alarmujúci nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily kladie nové výzvy aj pred stredné školstvo, ktoré je v kompetencii krajov. Myslíte si, že systém duálneho vzdelávania dokáže "zaplátať" medzeru na trhu práce?-
Registrujeme dogmu, že sme lídrom v duálnom vzdelávaní. V budúcom školskom roku je v TSK očakávaný počet žiakov prihlásených na duálne vzdelávanie 300. Ak máme v stredných odborných školách 12.000 študentov, sú to iba 2,3 percenta. Z môjho pohľadu to nevidím ako úspech, ale ako veľký "prepadák". Sú zle nastavené podmienky pre stredné odborné vzdelávanie, pretože školy vôbec nie sú motivované dávať deti na duálne vzdelávanie. Ak dá škola študenta na duálne vzdelávanie, prichádza o peniaze – normatívy na žiaka. Pri stredných a malých podnikateľoch sú prísne podmienky ohľadom viazanosti pracovného miesta. A tu platí to isté, čo v prípade IROP. Župan o tom vie, je súčasťou vládnej moci, ale za štyri roky s tým nič neurobil. Určite by som nekrátil normatívy na žiaka, pretože to nie sú také dramatické finančné prostriedky a uvoľnil by som ruky malým a stredným podnikateľom z hľadiska viazanosti pracovných miest. Pre nás je dôležité, aby žiaci nabrali zručnosti. Dnes vám nikto nemôže garantovať pracovné miesto na tri–štyri roky. Niektorí riaditelia škôl neoficiálne obchádzajú tento systém. My sme išli do extrému. Začali sme hovoriť o strednom odbornom školstve a potláčať gymnáziá. Riaditelia gymnázií sú demotivovaní, keď vidia, že každý mesiac musia zápasiť s finančnými problémami, aby prežili. A potom nezostáva čas na výskum a vývoj a na kvalitnú prácu s tou elitou, ktorá ide na vysoké školy.

-Dlhodobým problémom Trenčianskeho samosprávneho kraja je zadlženosť troch nemocníc v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Zadlženosť sa neznižuje, skôr naopak, neustále stúpa. Aké opatrenia by ste prijali, aby sa zadlžovanie zastavilo?-
Tri nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK – NsP Považská Bystrica, NsP Myjava a NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach sú v rámci Slovenska medzi najhoršími. Aj z hľadiska hospodárenia, aj z hľadiska indexu kvality, aj z hľadiska indexu transparentnosti. INEKO hodnotilo viac ako 30 nemocníc, my sme absolútne na chvoste. NsP v Považskej Bystrici je najhoršia z hľadiska hospodárenia, má najväčšie dlhy po lehote splatnosti. Tu sa za štyri roky absolútne nič nezmenilo. Robili sa experimenty, urobil sa audit nemocníc, poslanci boli tlačení, že ideme obstarávať externý manažment, vraj to bolo potrebné akútne riešiť, aby sme zastavili zadlžovanie nemocníc. Realita je taká, že zadlžovanie pokračuje, po dvoch rokoch nemáme žiadny externý manažment, ten projekt absolútne zlyhal. A ja dodnes neviem, čo bolo jeho cieľom. Či to mala byť predpríprava pre skrytú privatizáciu alebo neviem čo. Úradujúci župan na začiatku tohto volebného obdobia avizoval, že bude žiadať zrovnoprávnenie platieb za výkony s fakultnými nemocnicami. Aj napriek tomu, že je súčasťou vládneho zoskupenia, za štyri roky s tým neurobil absolútne nič. Aj keby došlo k plošnému oddlženiu nemocníc, rozdielne platby za výkony opäť prinesú zadlžovanie. Krajské nemocnice treba v prvom rade odpolitizovať. Sú tam dosadzovaní stranícki kamaráti, musia tam byť nezávislí manažéri. Druhým krokom je stretnutie s inými predsedami samosprávnych krajov a povedať si, ako ideme nastaviť systém financovania, čo sa týka najmä platieb. Ak vám budú dávať menej peňazí za výkon, ten dlh sa vám opäť vráti.



-Trenčiansky samosprávny kraj spravuje takmer 1500 kilometrov ciest II. a III. triedy. V mnohých častiach kraja sa obyvatelia sťažujú na ich kvalitu. Ako by ste sa v prípade zvolenia postavili k tomuto problému a čo v oblasti dopravy by v kraji ešte potrebovalo "ošetriť"?-
Problematika dopravy vyplývajúca z kompetencií TSK zahŕňa dopravnú infraštruktúru a prímestskú autobusovú dopravu. Faktom je, že za štyri roky sa z eurofondov nepostavil ani jeden kilometer ciest. Počúvali sme predvolebné priority súčasného župana o výstavbe rýchlostnej cesty R2 z Trenčína do Prievidze. Výsledkom je, že R2 nie je ani v prioritách vlády a v dohľadom čase ani nebude. Ďalším problémom je integrovaná doprava. Je to platforma pre všetky kraje, sadnúť si s vedením železníc a povedať si, ako to bude fungovať. V TSK je jediným krokom čiastočne integrovaná doprava prímestských autobusov s mestskou dopravou v Trenčíne. Nás stoja prímestské autobusy stále viac a viac peňazí a počet cestujúcich klesá. O desať rokov to bude kde? Zabezpečiť autobusovú dopravu do každej obce je fajn, ale takýmto spôsobom ten systém skolabuje. Riešením je integrovaná doprava so železnicami, kde by platil na všetky spoje jeden lístok. V Čechách a na Morave to na mnohých miestach funguje. Ďalší problém je odobratie kompetencií vyšším územným celkom v oblasti dane z motorových vozidiel. Kraj na dani z motorových vozidiel vybral ročne 14 miliónov eur. Bola to jediná daňová kompetencia, ktorú mal kraj. Teraz je to príjmom štátneho rozpočtu a ako kompenzácia je zvýšenie úrovne podielových daní pre kraje z 20 na 30 percent. Daň z motorových vozidiel však mala zostať krajom a financie sa mali investovať do opráv a údržby ciest.

-Susedstvo s dvoma moravskými krajmi predurčuje Trenčiansky samosprávny kraj k výraznej cezhraničnej spolupráci. Myslíte si, že je dostatočná a ako by sa dala zintenzívniť?-
Čerpanie prostriedkov prostredníctvom cezhraničnej spolupráce je, čo sa týka finálnych výsledkov, úspešný projekt. Nie je však možné, aby ste rok čakali na výsledok. Českí partneri sa chytajú za hlavy, že prečo sme my takí pomalí. Oni už majú ukončené projekty, my čakáme aj dva roky od podania projektu, aby sme dostali peniaze. Ten systém je celý zle nastavený. Kým v Čechách dokáže systém omnoho efektívnejšie fungovať, my sme v týchto veciach nepoučiteľní. A niet toho, kto by zakričal, že ten systém je zlý a nefunguje. U starostov a primátorov preto rastie nespokojnosť a nie sú ochotní ísť do tých projektov. Kraje v Českej republike majú omnoho vyššie kompetencie pri rozdeľovaní eurofondov. Často chcú v rámci cezhraničnej spolupráce českí partneri predkladať sofistikovanejšie projekty s nejakou nadstavbou, u nás však ešte len saturujeme základnú infraštruktúru. V čerpaní prostriedkov sú v Českej republike omnoho ďalej ako my. Príkladom dopadu byrokracie na čerpanie eurofondov sú miestne akčné skupiny. Tu meškáme viac ako dva roky. Ministerstvo nastavilo také kritéria, že najviac na to doplatil Trenčiansky kraj. Hlavné kritérium je výška nezamestnanosti. Náš kraj prišiel rádovo o päť až šesť miliónov eur kvôli tomuto nezmyselnému kritériu. A župan je ticho. Celé kompetencie v cezhraničnej spolupráci by mali prejsť na kraje.

-Zákutia Trenčianskeho samosprávneho kraja sú vyhľadávanými turistickými destináciami. Jedenásť hradov, kúpele a ďalšie zaujímavé lokality priťahujú každoročne viac turistov, rastie počet prenocovaní. Dáva to podľa vás dôvod k spokojnosti?-
Čo sa týka počtu prenocovaní, tak cestovný ruch v TSK robia len dve mestá – Bojnice a Trenčianske Teplice vďaka kúpeľom. Počet prenocovaní v týchto dvoch destináciách tvorí podľa štatistík až 90 percent z celkového počtu prenocovaní v TSK. Máme založenú Krajskú organizáciu cestovného ruchu (KOCR) Trenčín región, ktorá sa mnohými aktivitami, ktoré robí, míňa tomu, čo by mala robiť. Za desaťtisíce eur budujeme úplne nezmyselne značku Trenčín región, ale ľudia si nevyberajú destinácie podľa kraja, vyberajú si konkrétne destinácie. Trenčiansky kraj nie je prirodzená destinácia. Prirodzené destinácie sú Bojnice, Trenčianske Teplice, Trenčín, Kopanice. Stačilo by niekoľkými tisícmi eur podporovať regionálnych producentov, mladých farmárov a vytvoriť systém, vďaka ktorému by sme sem pritiahli turistov tak, aby sa sem aj vracali. A je veľmi nebezpečné, keď do podpory cestovného ruchu začnú hovoriť politické rozhodnutia. Samotní poslanci chcú podporiť rôzne podujatia, ktoré so samotným cestovným ruchom nemajú nič spoločné. Krajská organizácia cestovného ruchu má rozpočet 300.000 eur, ale z hľadiska efektivity to nie je cítiť.