Podľa predsedu Slovenskej akadémie vied je ale dôležité a dobré, že v dokumente sú navrhnuté aj finančné prostriedky.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – V dokumente Moderné a úspešné Slovensko, z ktorého sa má zostaviť plán obnovy v kapitole vedy, výskumu a inovácií, chýbajú predsedovi Slovenskej akadémie vied (SAV) Pavlovi Šajgalíkovi niektoré veci. Zároveň však oceňuje, že materiál vznikol a táto koncepcia v sebe zahŕňa vedu, výskum a inovácie ako jeden z dôležitých aspektov a míľnikov na dosiahnutie cieľa, ktorým je moderné a úspešné Slovensko.
„Navrhnutá koncepcia vychádza implicitne z toho, že stratégia RIS3 bude istým druhom štátnej vednej politiky. Ja si nemyslím, že toto je správna cesta,“ uviedol pre TASR Šajgalík. Ako ďalej poznamenal, treba vytvoriť štátnu vednú politiku, ktorá by v sebe zahŕňala nielen aplikovaný výskum vedúci k inováciám, ale mala by vymedzovať aj podstatnú časť, ktorá sa venuje základnému výskumu. „V dokumente teda z môjho pohľadu absentuje koncepcia štátnej vednej politiky,“ tvrdí predseda SAV.
Podľa Šajgalíka je dôležité a dobré, že v dokumente sú navrhnuté aj finančné prostriedky. „Nerozumiem však časti, v ktorej sa píše o vytvorení jednej veľkej grantovej agentúry, ktorá by dala pod seba všetky agentúry, ktoré disponujú peniazmi a dávajú ich na vedu, výskum, inovácie alebo aplikovaný výskum, že na toto všetko je potrebných 20 miliónov eur v období rokov 2021 až 2024,“ uviedol Šajgalík. Ako tvrdí, ide o sumu, ktorá nie je dostačujúca ani pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja. „Preto nerozumiem tomu, že budú vyčlenené prostriedky v takejto výške,“ tvrdí predseda SAV.
Zároveň si myslí, že by sa Slovensko malo uberať českou cestou, kde majú jednu grantovú agentúru Českej republiky, ktorá je primárne orientovaná na špičkový základný výskum. Potom majú jednu technologickú agentúru, ktorá je orientovaná na podporu aplikovaného výskumu a inovácií. „Je to prehľadné, čisté a nedochádza k zmiešaniu financií a ani k nezdravému konkurenčnému boju o prostriedky, ktoré z nich majú ísť do aplikovaného výskumu a ktoré do základného,“ uzavrel Šajgalík.
„Navrhnutá koncepcia vychádza implicitne z toho, že stratégia RIS3 bude istým druhom štátnej vednej politiky. Ja si nemyslím, že toto je správna cesta,“ uviedol pre TASR Šajgalík. Ako ďalej poznamenal, treba vytvoriť štátnu vednú politiku, ktorá by v sebe zahŕňala nielen aplikovaný výskum vedúci k inováciám, ale mala by vymedzovať aj podstatnú časť, ktorá sa venuje základnému výskumu. „V dokumente teda z môjho pohľadu absentuje koncepcia štátnej vednej politiky,“ tvrdí predseda SAV.
Podľa Šajgalíka je dôležité a dobré, že v dokumente sú navrhnuté aj finančné prostriedky. „Nerozumiem však časti, v ktorej sa píše o vytvorení jednej veľkej grantovej agentúry, ktorá by dala pod seba všetky agentúry, ktoré disponujú peniazmi a dávajú ich na vedu, výskum, inovácie alebo aplikovaný výskum, že na toto všetko je potrebných 20 miliónov eur v období rokov 2021 až 2024,“ uviedol Šajgalík. Ako tvrdí, ide o sumu, ktorá nie je dostačujúca ani pre Agentúru na podporu výskumu a vývoja. „Preto nerozumiem tomu, že budú vyčlenené prostriedky v takejto výške,“ tvrdí predseda SAV.
Zároveň si myslí, že by sa Slovensko malo uberať českou cestou, kde majú jednu grantovú agentúru Českej republiky, ktorá je primárne orientovaná na špičkový základný výskum. Potom majú jednu technologickú agentúru, ktorá je orientovaná na podporu aplikovaného výskumu a inovácií. „Je to prehľadné, čisté a nedochádza k zmiešaniu financií a ani k nezdravému konkurenčnému boju o prostriedky, ktoré z nich majú ísť do aplikovaného výskumu a ktoré do základného,“ uzavrel Šajgalík.