Bratislava 27. januára (TASR) – Stanovanie maximálnej lehoty kolúznej väzby, spresnenie jej dôvodov či posilnenie súdnej kontroly dôvodnosti trestného stíhania. To sú hlavné požiadavky Slovenskej advokátskej komory (SAK) v rámci návrhu zmeny Trestného poriadku týkajúceho sa väzby. Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) ich v liste adresoval predseda SAK Viliam Karas.

„Máme záujem na tom, aby sa vyváženým a korektným spôsobom stanovili legislatívne podmienky prípustnosti a výkonu inštitútu väzby v našom právnom poriadku,“ uviedol predseda SAK, pričom upozorňuje na tzv. nadužívanie tohto inštitútu a podnety týkajúce sa podmienok výkonu väzby.

Spresnenie dôvodu kolúznej väzby by sa malo podľa komory vzťahovať iba na konkrétnych doposiaľ nevypočutých svedkov, pri ktorých hrozí kolúzne správanie, pričom po ich vypočutí v trestnom konaní by tento dôvod väzby zanikol. Súd by mal zároveň povinnosť najskôr zvážiť využitie iných inštitútov nahrádzajúcich väzbu a samotná väzba by mala prichádzať do úvahy iba v prípadoch, keď nie je možné väzbu nahradiť. Komora navrhuje stanoviť maximálnu lehotu trvania tejto väzby na tri mesiace.

SAK je presvedčená, že vecný zámer úpravy Trestného poriadku by bol vyváženou odpoveďou na záujem štátu na dodržiavaní princípu primeranosti v trestnom konaní vo vzťahu k záujmu na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti obvinených na jednej strane a záujmu spoločnosti na vyšetrovaní protispoločenskej činnosti s intenzitou trestného činu na strane druhej.

Komora upozorňuje, že v prípade väzobného stíhania ide o obmedzenie osobnej slobody osoby, ktorá nie je odsúdená za spáchanie trestného činu. „Pri zachovaní prezumpcie neviny ide o nevinnú osobu a zásah do jej práv má byť za prísne stanovených podmienok a len na nevyhnutne dlhý čas,“ zdôrazňuje SAK. Odvoláva sa pritom na štatistiky rezortu spravodlivosti, že zatiaľ čo v roku 2010 bolo 1972 väzobne stíhaných osôb, tak v roku 2019 sa tento počet zvýšil na 2495 s priemernou dĺžkou väzby 116,4 dňa.