Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dublinské nariadenie (Dublin III) je základným kameňom európskeho azylového systému.
Autor TASR
,aktualizované Brusel/Luxemburg 5. júna (TASR) Bulharskému predsedníctvu v Rade EÚ sa zrejme nepodarí nájsť konsenzus medzi členskými štátmi ohľadne reformy tzv. dublinského azylového systému a prijať politické usmernenie k tejto téme. Ministerka vnútra SR Denisa Saková to uviedla v utorok v rámci zasadnutia Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci v Luxemburgu.
Dublinské nariadenie (Dublin III) je základným kameňom európskeho azylového systému. Otázka solidarity a zodpovednosti pri prijímaní utečencov stále rozdeľuje členské štáty EÚ a podľa Sakovej ani utorňajšie rokovania ministrov nevyjasnili celkovú situáciu.
Saková pred novinármi uviedla, že SR od roku 2015 svoj postoj k migračnej politike nemení a naďalej odmieta určitú formu solidárnosti voči migráciou najviac zaťaženým krajinám. Dodala, že Slovensko sa v roku 2016 počas svojho predsedníctva v Rade EÚ snažilo presadiť nové návrhy, ako zvládať migračnú krízu, pričom trvalo na riešení príčin, a nie následkov migrácie. V tomto smere vidí určitú názorovú kontinuitu, pokiaľ ide o nadchádzajúce rakúske predsedníctvo (od 1. júla), keďže Rakúsko má jasne vyhranený postoj k migrácii a takisto chce riešiť jeho príčiny.
Ministerka priznala, že nedáva veľkú šancu tomu, aby sa Bulharsku podarilo dosiahnuť konsenzus medzi členskými štátmi ešte pred júnovým summitom EÚ (28.-29.6.). "Podľa toho, čo leží na stole, a podľa reakcií jednotlivých členských krajín si nemyslím, že tento návrh bude prijateľný," uviedla na adresu kompromisných návrhov predložených bulharským predsedníctvom. Spresnila, že v súčasnosti je nádej na kompromis ešte menšia, ako bola začiatkom roka.
Predseda Európskej rady Donald Tusk v prípade nedohody členských štátov o reforme dublinského systému môže na summite EÚ rozhodnúť, že tento bod odloží. S tým však nesúhlasia Európsky parlament a lídri členských krajín EÚ, ktorí sa dohodli, že o reforme "Dublinu" sa bude rokovať na júnovom summite. Tusk môže určiť, že o tejto otázke sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, a nie jednohlasne, čomu by sa však chcel vyhnúť.
"Budeme sledovať, ako to zvládne rakúske predsedníctvo a či nájde konsenzus, ktorý by prešiel čo najväčším spektrom európskych krajín," uviedla Saková, podľa ktorej Rakúsko jasne deklarovalo, že bude trvať na posilňovaní národnej identity a v otázke migrácie chce riešiť jej príčiny, a nie následky.
Saková pripomenula, že Dublinské nariadenie má približne 90 strán a k tomu sú ďalšie stovky strán, ktoré predstavujú pozície členských štátov vrátane Slovenska.
"Slovenská republika od čias svojho predsedníctva (v Rade EÚ) neustále podáva návrhy k tým 70 článkom Dublinského nariadenia. Nielen s efektívnou solidaritou, ale aj s inými návrhmi sa snažíme dospieť k názorovej zhode," dodala ministerka. Spresnila, že podstatou slovenských návrhov je dôraz na lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ, technická pomoc a vysielanie expertov, policajtov a pohraničníkov do najviac zasiahnutých oblastí v juhoeurópskych krajinách. Do tohto kontextu patria aj snahy lepšie komunikovať s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a uzatvárať s nimi readmisné dohody.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Dublinské nariadenie (Dublin III) je základným kameňom európskeho azylového systému. Otázka solidarity a zodpovednosti pri prijímaní utečencov stále rozdeľuje členské štáty EÚ a podľa Sakovej ani utorňajšie rokovania ministrov nevyjasnili celkovú situáciu.
Saková pred novinármi uviedla, že SR od roku 2015 svoj postoj k migračnej politike nemení a naďalej odmieta určitú formu solidárnosti voči migráciou najviac zaťaženým krajinám. Dodala, že Slovensko sa v roku 2016 počas svojho predsedníctva v Rade EÚ snažilo presadiť nové návrhy, ako zvládať migračnú krízu, pričom trvalo na riešení príčin, a nie následkov migrácie. V tomto smere vidí určitú názorovú kontinuitu, pokiaľ ide o nadchádzajúce rakúske predsedníctvo (od 1. júla), keďže Rakúsko má jasne vyhranený postoj k migrácii a takisto chce riešiť jeho príčiny.
Ministerka priznala, že nedáva veľkú šancu tomu, aby sa Bulharsku podarilo dosiahnuť konsenzus medzi členskými štátmi ešte pred júnovým summitom EÚ (28.-29.6.). "Podľa toho, čo leží na stole, a podľa reakcií jednotlivých členských krajín si nemyslím, že tento návrh bude prijateľný," uviedla na adresu kompromisných návrhov predložených bulharským predsedníctvom. Spresnila, že v súčasnosti je nádej na kompromis ešte menšia, ako bola začiatkom roka.
Predseda Európskej rady Donald Tusk v prípade nedohody členských štátov o reforme dublinského systému môže na summite EÚ rozhodnúť, že tento bod odloží. S tým však nesúhlasia Európsky parlament a lídri členských krajín EÚ, ktorí sa dohodli, že o reforme "Dublinu" sa bude rokovať na júnovom summite. Tusk môže určiť, že o tejto otázke sa bude rozhodovať kvalifikovanou väčšinou, a nie jednohlasne, čomu by sa však chcel vyhnúť.
"Budeme sledovať, ako to zvládne rakúske predsedníctvo a či nájde konsenzus, ktorý by prešiel čo najväčším spektrom európskych krajín," uviedla Saková, podľa ktorej Rakúsko jasne deklarovalo, že bude trvať na posilňovaní národnej identity a v otázke migrácie chce riešiť jej príčiny, a nie následky.
Saková pripomenula, že Dublinské nariadenie má približne 90 strán a k tomu sú ďalšie stovky strán, ktoré predstavujú pozície členských štátov vrátane Slovenska.
"Slovenská republika od čias svojho predsedníctva (v Rade EÚ) neustále podáva návrhy k tým 70 článkom Dublinského nariadenia. Nielen s efektívnou solidaritou, ale aj s inými návrhmi sa snažíme dospieť k názorovej zhode," dodala ministerka. Spresnila, že podstatou slovenských návrhov je dôraz na lepšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ, technická pomoc a vysielanie expertov, policajtov a pohraničníkov do najviac zasiahnutých oblastí v juhoeurópskych krajinách. Do tohto kontextu patria aj snahy lepšie komunikovať s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov a uzatvárať s nimi readmisné dohody.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
