Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerka vnútra pripomenula, že aj Rakúsko stavalo na troch základných pilieroch - efektívna ochrana vonkajších hraníc EÚ, úspešná návratová politika a boj proti prevádzačstvu.
Autor TASR
Brusel 7. decembra (TASR) - Ani Rakúsku ako predsedníckej krajine v Rade EÚ sa nepodarilo dosiahnuť kompromis ohľadom "zmrazenej" reformy azylovej politiky EÚ a je príliš optimistické predpokladať, že sa to podarí nadchádzajúcemu rumunskému predsedníctvu. Uviedla to ministerka vnútra SR Denisa Saková po skončení štvrtkového zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
Podľa jej slov Rakúsko ako predsednícka krajina EÚ dosiahlo väčší pokrok ako predtým Bulharsko, ktoré v rámci reformy azylového systému urobilo "veľkú brázdu medzi solidaritou a zodpovednosťou". "Ale nemyslíme si, že sa našiel konsenzus medzi jednotlivými členskými krajinami v tejto otázke," konštatovala Saková.
Pripomenula, že aj Rakúsko stavalo na troch základných pilieroch - efektívna ochrana vonkajších hraníc EÚ, úspešná návratová politika a boj proti prevádzačstvu.
"Rakúšania otvorili viacero otázok, ako tieto veci treba riešiť," uviedla ministerka. Slovensko podľa nej trvá na postoji, že treba riešiť príčiny migrácie a nie jej dôsledky. To znamená pomáhať krajinám pôvodu migrantov alebo tranzitným krajinám s ich ekonomickou situáciou, v prípade krajín, kde je hrozba vojnového konfliktu, treba riešiť investície.
Saková spresnila, že Slovensko má takéto investičné zámery v Libanone a teraz v Sýrii, Česká republika chce v takýchto krajinách stavať sirotince. Spomenula tiež spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s Talianskom, kde Slovensko ako predsedajúca krajina V4 rokuje s Rímom o potrebách talianskej strany, aby mohla lepšie odolávať silnému migračnému tlaku zo severnej Afriky.
"Dostali sme súhlasný list talianskeho ministerstva vnútra, že 35 miliónov eur od V4 by malo ísť na nákup pátracích lodí v pobrežných vodách Líbye, do výstavby komunikačného a kontrolného centra v Líbyi pre kontrolu námornej dopravy a čiastočne aj na údržbu a prevádzkovanie zakúpených lodí," vysvetlila.
Taliansko má v ponuke aj viacero riešení súvisiacich s Líbyou, ale všetko sa ukáže po decembrovej konferencii venovanej spolupráci so severnou Afrikou. Na základe jej výsledkov bude môcť aj Slovensko ako predsednícka krajina V4 oveľa konkrétnejšie rokovať o ďalších návrhoch na podporu krajín pôvodu migrantov a tranzitných krajín.
Na otázku TASR, či sa Rumunsku podarí počas jeho predsedníctva v Rade EÚ od januára do júna 2019 dosiahnuť prielom v rokovaniach o azylovej reforme, Saková vyjadrila nádej, že Bukurešť v niektorých bodoch celú záležitosť posunie dopredu a že bude pokračovať v inovatívnych opatreniach rakúskeho predsedníctva.
"Ale nemyslím si, že za rumunského predsedníctva sa celá problematika migrácie a riešenia tej brázdy medzi solidaritou a zodpovednosťou vyrieši," konštatovala.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Podľa jej slov Rakúsko ako predsednícka krajina EÚ dosiahlo väčší pokrok ako predtým Bulharsko, ktoré v rámci reformy azylového systému urobilo "veľkú brázdu medzi solidaritou a zodpovednosťou". "Ale nemyslíme si, že sa našiel konsenzus medzi jednotlivými členskými krajinami v tejto otázke," konštatovala Saková.
Pripomenula, že aj Rakúsko stavalo na troch základných pilieroch - efektívna ochrana vonkajších hraníc EÚ, úspešná návratová politika a boj proti prevádzačstvu.
"Rakúšania otvorili viacero otázok, ako tieto veci treba riešiť," uviedla ministerka. Slovensko podľa nej trvá na postoji, že treba riešiť príčiny migrácie a nie jej dôsledky. To znamená pomáhať krajinám pôvodu migrantov alebo tranzitným krajinám s ich ekonomickou situáciou, v prípade krajín, kde je hrozba vojnového konfliktu, treba riešiť investície.
Saková spresnila, že Slovensko má takéto investičné zámery v Libanone a teraz v Sýrii, Česká republika chce v takýchto krajinách stavať sirotince. Spomenula tiež spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) s Talianskom, kde Slovensko ako predsedajúca krajina V4 rokuje s Rímom o potrebách talianskej strany, aby mohla lepšie odolávať silnému migračnému tlaku zo severnej Afriky.
"Dostali sme súhlasný list talianskeho ministerstva vnútra, že 35 miliónov eur od V4 by malo ísť na nákup pátracích lodí v pobrežných vodách Líbye, do výstavby komunikačného a kontrolného centra v Líbyi pre kontrolu námornej dopravy a čiastočne aj na údržbu a prevádzkovanie zakúpených lodí," vysvetlila.
Taliansko má v ponuke aj viacero riešení súvisiacich s Líbyou, ale všetko sa ukáže po decembrovej konferencii venovanej spolupráci so severnou Afrikou. Na základe jej výsledkov bude môcť aj Slovensko ako predsednícka krajina V4 oveľa konkrétnejšie rokovať o ďalších návrhoch na podporu krajín pôvodu migrantov a tranzitných krajín.
Na otázku TASR, či sa Rumunsku podarí počas jeho predsedníctva v Rade EÚ od januára do júna 2019 dosiahnuť prielom v rokovaniach o azylovej reforme, Saková vyjadrila nádej, že Bukurešť v niektorých bodoch celú záležitosť posunie dopredu a že bude pokračovať v inovatívnych opatreniach rakúskeho predsedníctva.
"Ale nemyslím si, že za rumunského predsedníctva sa celá problematika migrácie a riešenia tej brázdy medzi solidaritou a zodpovednosťou vyrieši," konštatovala.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
