Brusel 7. marca (TASR) - Ministri vnútra členských krajín EÚ sa vo štvrtok v Bruseli dohodli na zvýšení kapacít civilnej ochrany s cieľom posilniť prevenciu rizík a poskytnúť včasnú podporu členským štátom a iným krajinám v prípade živelných pohrôm alebo katastrof spôsobených ľudskou činnosťou.

Slovensko túto dohodu podporilo, uviedla ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer-SD) po skončení zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť.

Rada ministrov sa dohodla na zmene mechanizmu civilnej ochrany, čo predpokladá vytvorenie špecializovanej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie — rescEU. Tento dodatočný fond bude poskytovať pomoc v situáciách, v ktorých sú celkové existujúce kapacity jednotlivých krajín nedostatočné. Mechanizmus rescEU bude zahŕňať najmä letecké prostriedky na boj proti lesným požiarom, ako aj zdroje na reakciu na mimoriadne zdravotné situácie a na chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty a posilní existujúci dobrovoľný súbor národných kapacít.



Saková upozornila, že Slovensko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 začalo oslovovať jednotlivé krajiny vo veci posilnenia doterajšej spolupráce. "Pretože odstraňovanie kalamít a následkov, ktoré vznikajú s klimatickými zmenami, je pre niektoré štáty už neúnosné a niekedy pri veľkých požiaroch či suchách alebo povodniach si nevedia sami pomôcť," opísala situáciu.

Podľa jej slov uvedený návrh schválilo 27 členských štátov EÚ s výnimkou Holandska, ktoré tvrdí, že následky takýchto katastrof by sa mali odstraňovať v rámci domáceho rozpočtu každej postihnutej krajiny.

"My si naopak myslíme, že tá solidarita, keď ide o ochranu životov, zdravia a majetku obyvateľov EÚ, je na prvom mieste a mala by byť prioritou každej krajiny," spresnila ministerka.

Na otázku TASR, v čom vie Slovensko v prípade núdze pomôcť ostatným európskym krajinám, Saková uviedla, že Slováci majú bohaté skúsenosti v boji proti požiarom a povodniam. Dodala, že Slovensko sa už viacero rokov zúčastňuje na medzinárodných cvičeniach, a to nielen na úrovni krízového riadenia, ale napríklad aj vysielaním hasičských zborov.

"Ide o prehlbovanie spolupráce medzi jednotlivými členskými štátmi, kde sa oboznamujú s technikou a zručnosťami iných krajín, pretože každý môže vynikať v inej oblasti," zhodnotila význam spoločných cvičení. Tie, rovnako ako aj vzájomná výmena informácií, majú podľa nej význam v tom, že v prípadne nejakej katastrofy postihnutý štát už pozná nielen dostupnosť technických prostriedkov svojich európskych partnerov, ale aj ich fyzické sily a zručnosti.

Od roku 2001 bol doterajší mechanizmus civilnej ochrany EÚ aktivovaný viac ako 300-krát. Nové, aktualizované pravidlá znamenajú lepšiu pripravenosť členských štátov poskytnúť pomoc iným krajinám rýchlejšie a umožnia tiež zabezpečiť včasnú pomoc aj v prípade viacerých katastrof súčasne.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)