Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úrad inšpekčnej služby bude podľa novely zákona pod pôsobnosťou Ministerstva vnútra (MV) SR, no jeho transparentnosť má zaručiť podľa Sakovej napríklad dvojkolová voľba šéfa úradu.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Na každej krajskej prokuratúre sa zriadi špeciálny odbor, ktorého prokurátori budú dozorovať iba vyšetrovanie trestných činov policajtov, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a tiež colníkov. Aj týmto má novela zákona o policajnom zbore stransparentniť vyšetrovanie trestných činov policajtov. Pre TASR to povedala ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD).
"Nesúhlasím s kritikou, že sa trestné činy policajtov nevyšetrujú objektívne. Každé jedno vyšetrovanie už teraz predsa prebieha pod dozorom prokurátora," zdôraznila ministerka. Úrad inšpekčnej služby bude podľa novely zákona pod pôsobnosťou Ministerstva vnútra (MV) SR, no jeho transparentnosť má zaručiť podľa Sakovej napríklad dvojkolová voľba šéfa úradu.
Kandidátov na šéfa úradu najprv posúdi odborná komisia, prejdú aj vypočúvaním pred brannobezpečnostným výborom. "Vláda si svojím rozhodnutím vyberie z kandidátov, ktorých odporučí brannobezpečnostný výbor. Vláde sa bude zvolený šéf inšpekcie zodpovedať za plnenie svojich úloh, ktoré mu vyplývajú v rámci kompetencií, ktoré mu dal zákon. Vládou bude môcť byť následne aj odvolávaný," ozrejmila Saková.
V súvislosti s námietkami prezidenta SR Andreja Kisku a časti verejnosti uviedla, že pri fungovaní inšpekcie treba zohľadniť aj skúsenosti z okolitých krajín. Ozrejmila, že v Českej republike vyňali inšpekčný úrad spod pôsobnosti ich ministerstva a podľa jej slov sa od jeho vzniku v roku 2012 efektivita vyšetrovania trestných činov policajtov znížila o 50 percent. "Jednoducho, vzali sme si ponaučenie z tohto prípadu, že takáto zmena asi nie je úplne efektívna a preto sme tou cestou nešli," doplnila.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v prvej polovici decembra 80 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o Policajnom zbore z dielne ministerstva vnútra, ktorá zmeny prináša. Plénum neprijalo námietky prezidenta Kisku, ktorý novelu vrátil do parlamentu. Označil návrh za nesystémový, pričom podľa neho nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru ani nezaručuje nezávislosť policajnej inšpekcie. Prezident novelu opätovne nepodpísal, platiť bude aj bez toho. Policajného prezidenta bude po novom naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktoré musí odobriť nadpolovičná väčšina jeho členov.
Novela zákona počíta aj s vytvorením úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde. Do funkcie ho bude menovať vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.
"Nesúhlasím s kritikou, že sa trestné činy policajtov nevyšetrujú objektívne. Každé jedno vyšetrovanie už teraz predsa prebieha pod dozorom prokurátora," zdôraznila ministerka. Úrad inšpekčnej služby bude podľa novely zákona pod pôsobnosťou Ministerstva vnútra (MV) SR, no jeho transparentnosť má zaručiť podľa Sakovej napríklad dvojkolová voľba šéfa úradu.
Kandidátov na šéfa úradu najprv posúdi odborná komisia, prejdú aj vypočúvaním pred brannobezpečnostným výborom. "Vláda si svojím rozhodnutím vyberie z kandidátov, ktorých odporučí brannobezpečnostný výbor. Vláde sa bude zvolený šéf inšpekcie zodpovedať za plnenie svojich úloh, ktoré mu vyplývajú v rámci kompetencií, ktoré mu dal zákon. Vládou bude môcť byť následne aj odvolávaný," ozrejmila Saková.
V súvislosti s námietkami prezidenta SR Andreja Kisku a časti verejnosti uviedla, že pri fungovaní inšpekcie treba zohľadniť aj skúsenosti z okolitých krajín. Ozrejmila, že v Českej republike vyňali inšpekčný úrad spod pôsobnosti ich ministerstva a podľa jej slov sa od jeho vzniku v roku 2012 efektivita vyšetrovania trestných činov policajtov znížila o 50 percent. "Jednoducho, vzali sme si ponaučenie z tohto prípadu, že takáto zmena asi nie je úplne efektívna a preto sme tou cestou nešli," doplnila.
Poslanci Národnej rady (NR) SR v prvej polovici decembra 80 hlasmi opätovne schválili novelu zákona o Policajnom zbore z dielne ministerstva vnútra, ktorá zmeny prináša. Plénum neprijalo námietky prezidenta Kisku, ktorý novelu vrátil do parlamentu. Označil návrh za nesystémový, pričom podľa neho nerieši aktuálne problémy spojené s fungovaním Policajného zboru ani nezaručuje nezávislosť policajnej inšpekcie. Prezident novelu opätovne nepodpísal, platiť bude aj bez toho. Policajného prezidenta bude po novom naďalej vymenúvať minister vnútra, avšak až na základe výberového konania a len s odporúčaním parlamentného brannobezpečnostného výboru, ktoré musí odobriť nadpolovičná väčšina jeho členov.
Novela zákona počíta aj s vytvorením úradu inšpekčnej služby, ktorý má odhaľovať a vyšetrovať trestné činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, tiež kontrolovať zákonnosť postupu policajtov. Úrad bude riadiť šéf inšpekcie, ktorý sa má zodpovedať vláde. Do funkcie ho bude menovať vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa inšpekcie budú vyberať vo výberovom konaní, jeho menovanie bude tiež závisieť od odporúčania brannobezpečnostného výboru. Aj v tomto prípade bude konanie realizovať sedemčlenná výberová komisia ako pri policajnom prezidentovi. Slovo bude mať aj výbor.
