Bratislava 2. júna (TASR) – Takmer dve tretiny (62,3 percenta) samospráv na Slovensku nevyužíva a nechystá sa využívať poplatok za miestny rozvoj. Približne štvrtina miesta a obcí uvažuje nad jeho možným zavedením, reálne skúsenosti má s výberom poplatku necelých osem percent samospráv. Vyplýva to z výsledku prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

„Hlavným dôvodom zavedenia poplatku bolo zvýšenie príjmov, ďalšími argumentmi využívania tejto miestnej dane je regulácia investičnej činnosti a výstavby v lokalite,“ informoval hovorca ZMOS Michal Kaliňák.

Naopak, najčastejším dôvodom nezavedenia poplatku je pochybnosť o jeho zmysluplnosti vzhľadom na slabú investičnú činnosť na území danej samosprávy. „Takýto dôvod uviedlo takmer 53 percent starostov a primátorov,“ priblížil Kaliňák. Medzi ďalšími, menej frekventovanými faktormi spomínajú starostovia nedostatok informácií o tomto finančnom nástroji, nepopulárnosť poplatku, ale aj konkurenčnú výhodu, ktorú môže nezavedenie poplatku znamenať.

Miestny poplatok za rozvoj, ako fakultatívny finančný nástroj pre samosprávy, schválili poslanci Národnej rady SR na jeseň 2015. Výnos z poplatku môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.

Prieskum o miestnom poplatku za rozvoj realizoval ZMOS v čase od 2. marca 2020 do 10. apríla 2020 na vzorke 466 respondentov. Výsledky prieskumu sú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.