Bratislava 25. septembra (TASR) – Samovrážd na Slovensku pribudlo. Vlani sa pre samovraždu rozhodlo 533 ľudí, častejšie tak robia muži. Ukončiť svoj život sa rozhodli najčastejšie ľudia vo veku 50 až 59 rokov, ale týka sa to aj detí. Vyplýva to zo štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Na problematiku duševného zdravia v stredu upozornila Liga za duševné zdravie. Tá v tejto súvislosti spúšťa novú kampaň s názvom Ako sa máš?.

Generálny riaditeľ NCZI Peter Blaškovitš uviedol, že oproti roku 2017 evidovali za rok 2018 o 27 viac samovrážd. "V roku 2018 na Slovensku ukončilo život samovraždou 533 osôb, čo je o 27 viac ako predvlani. O samovraždu sa pokúsilo 773 ľudí, čo je, naopak, pokles o 68. Medzi mužmi bolo vlani najviac samovrážd vo vekovej skupine 50 až 59 rokov (21 percent), ženy páchali samovraždy najviac vo veku od 60 do 69 rokov (21,3 percenta). Štatistika zachytáva aj štyri samovraždy maloletých detí a 15 samovrážd mladistvých," komentoval.

Samovraždy sa týkali aj mladistvých vo veku 15 až 19 rokov, 11 z nich sa týkalo chlapcov. V oboch kategóriách sa počet zvýšil o jeden prípad oproti roku predtým. "Hlavnými motívmi pri pokusoch o predčasné ukončenie života sú u detí konflikty a rodinné problémy, s odstupom nasledujú školské problémy," doplnil Blaškovitš.

Podľa riaditeľa Ligy za duševné zdravie Martina Knuta takýto čin nie je problémom len jednej generácie alebo skupiny ľudí. "Samovražda je ľudský fenomén, ktorý sa vyskytuje vo všetkých vekových skupinách u oboch pohlaví a týka sa aj nás a našich najbližších," povedal.

Lige sa podarilo od 1. júla opätovne spustiť linku dôvery Nezábudka. Podľa Knuta je síce veľkou pomocou pre ľudí v krízovej situácii, no rieši len malý zlomok problému.

"Diskusia o tejto téme je dôležitá na podporu empatie v celej spoločnosti, a najmä na zvýšenie dostupnosti podpory duševného zdravia. Liga za duševné zdravie preto spúšťa informačnú kampaň s názvom Ako sa máš?, ktorá sa snaží upozorniť ľudí na dôležitosť rozhovoru a aktívneho počúvania druhých," komentoval Knut s dôvetkom, že kampaň sa bude týkať všetkých, aj tých, ktorí sa potrebujú vyrozprávať, aj tých, ktorí sa potrebujú pýtať.

Súčasťou kampane bude celoslovenská zbierka Dni nezábudiek 2019. Podporiť ligu možno dobrovoľným príspevkom na modrý kvietok, symbol zraniteľnosti duše, v termíne od 2. do 6. októbra v mestách po celom Slovensku prostredníctvom dobrovoľníkov v uliciach. Príspevok bude použitý aj na nepretržitý chod linky dôvery Nezábudka.

Riešenie je možné podľa Knuta len národnou osvetou s aktívnym prispením vlády a vládnych organizácií. "Chceme, aby Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR spustilo program prevencie, aby sme mali relevantný program edukácie, pričom môže pomôcť aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. Zdravotné poisťovne by zas mohli umožniť lepšiu dostupnosť psychoterapií. Navyše podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú duševné poruchy aktuálne na vrchole zoznamu chorôb, ktoré ľudí diskvalifikujú z práce," dodal.

Liga za duševné zdravie spúšťa v rámci kampane v spolupráci s Kinom Film Europe cyklus hraných filmov a diskusií s názvom Duša a film. Ako o tom informovala riaditeľka Film Europe Lucia Gertli, na úvod sa vždy premietne film, ktorý sa zaoberá problematikou z oblasti duševných porúch alebo duševnými problémami v každodennom živote. Po skončení sa filmu budú s divákmi besedovať odborníci. Besedy s filmami sa budú konať každý pondelok v mesiaci v Kine Film Europe na Štefánikovej ulici v Pistoriho paláci v Bratislave.