Na Slovensku sa nachádza viac ako 1200 lokalít envirozáťaží.
Autor TASR
Bratislava 10. mája (TASR) - Sanácia potvrdených environmentálnych záťaží môže stáť 1,6 až dve miliardy eur. Najzávažnejšie záťaže sa budú sanovať najskôr. Na sociálnej sieti o tom informuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP).
Priorizácia investičných projektov v rezorte Ministerstva životného prostredia SR určuje 90 rizikových lokalít. Určili ich z celkového počtu 161 environmentálnych záťaží, kde bol vykonaný podrobný geologický prieskum. "Ako najrizikovejšia lokalita bola vyhodnotená lokalita Žabí majer v Bratislave v mestskej časti Rača v tesnej blízkosti závodu Istrochem, kde sa v minulosti ukladal priemyselný odpad," uviedli analytici. Ako veľmi riziková vyšla aj lokalita odpadového kanála Chemko Strážske, kde je potvrdené znečistenie PCB látkami.
Na Slovensku sa nachádza viac ako 1200 lokalít envirozáťaží. Ide hlavne o kontamináciu priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou či nesprávne nakladanie s odpadom, priblížil IEP.
Doterajšia priorizácia ministerstva kategorizovala envirozáťaže na základe predpokladaného rizika. IEP tvrdí, že nebola presná. Nová metodika vychádza z údajov geologického prieskumu, posudzujú sa zdravotné a environmentálne riziká vyplývajúce zo znečistenia. Metodika bude podľa IEP platiť aj pre ďalšie lokality, kde sa v budúcnosti uskutoční podrobný geologický prieskum.
Priorizácia investičných projektov v rezorte Ministerstva životného prostredia SR určuje 90 rizikových lokalít. Určili ich z celkového počtu 161 environmentálnych záťaží, kde bol vykonaný podrobný geologický prieskum. "Ako najrizikovejšia lokalita bola vyhodnotená lokalita Žabí majer v Bratislave v mestskej časti Rača v tesnej blízkosti závodu Istrochem, kde sa v minulosti ukladal priemyselný odpad," uviedli analytici. Ako veľmi riziková vyšla aj lokalita odpadového kanála Chemko Strážske, kde je potvrdené znečistenie PCB látkami.
Na Slovensku sa nachádza viac ako 1200 lokalít envirozáťaží. Ide hlavne o kontamináciu priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou či nesprávne nakladanie s odpadom, priblížil IEP.
Doterajšia priorizácia ministerstva kategorizovala envirozáťaže na základe predpokladaného rizika. IEP tvrdí, že nebola presná. Nová metodika vychádza z údajov geologického prieskumu, posudzujú sa zdravotné a environmentálne riziká vyplývajúce zo znečistenia. Metodika bude podľa IEP platiť aj pre ďalšie lokality, kde sa v budúcnosti uskutoční podrobný geologický prieskum.