Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V reakcii na zverejnený akčný plán k reforme školstva na tento rok to uviedol Branislav Gröhling, poslanec Národnej rady SR za túto opoziční stranu.
Autor TASR
Bratislava 17. februára (TASR) - Nultý akčný plán nerieši hlavné problémy školstva, iba ich odďaľuje a vytvára zástupné problémy a témy, ktoré kvalitu vzdelávania na Slovensku nezlepšia. Myslí si to Branislav Gröhling, poslanec Národnej rady SR za SaS, ktorý takto reagoval na dnes zverejnený akčný plán k reforme školstva na tento rok.
Podľa poslanca, väčšina opatrení nerieši akútne problémy školstva. Poslanec upozorňuje aj na časový harmonogram plánu. "Zo 40 opatrení sa behom roka bude realizovať 11 z nich a až 29 má termín realizácie do 31. decembra 2017. Ani jedno z nich pritom nerieši hlavný problém školstva, a to kvalitu a vzdelávanie či úroveň vedomostí našich žiakov," uviedol Gröhling.
Ministerstvo chce napríklad podrobnejšie analyzovať výsledky testovania našich žiakov, aby mohlo pripraviť konkrétne opatrenia. "Toto je zbytočný krok. Problémy už pomenované máme. Vieme, kde naši žiaci zaostávajú, aké schopnosti majú a aké nie. Dokonca aj riešenia máme pomenované. A ak nemáme, môžeme odsledovať, ako sa riešia inde. To všetko nám už výsledky testov a správy z nich hovoria. Čiže ide o obyčajné odďaľovanie ozajstného riešenia problémov školstva," vysvetlil poslanec.
Ďalším zbytočným krokom ministerstva je podľa neho vytvorenie pracovnej skupiny pre slovné hodnotenie. „Hodnotenie známkami vôbec nie je problém školstva. Mnohé školy preferujú známky, lebo sú jasnejšie a rodičia aj žiaci im rozumejú, kým slovnému hodnoteniu nerozumejú. Ešte aj v krajinách, kde žiaci dosahujú perfektné výsledky v medzinárodných testovaniach, ako v Poľsku či Estónsku, sa hodnotí známkami. Ak dnes školy chcú, môžu žiakov a rodičov pokojne informovať písomne, nič im v tom nebráni. Nemá zmysel, aby ministerstvo strácalo čas takýmito aktivitami. Jedine, žeby nevedeli, ako naplniť 40 opatrení,“ podotkol Gröhling.
Niektoré z krokov môžu byť podľa neho naopak prínosné. „Napríklad zvyšovanie výdavkov do školstva. Treba však dodať, že ak sa budú zvyšovať financie do školstva bez toho, aby sa systematicky vzdelávali učitelia, aby školy dostali kvalitné učebné materiály a dostávali riešenia a pomoc na zlepšenie výučby, takéto zvýšenie výdavkov sa nemusí pozitívne prejaviť na žiakoch," hovorí. Medzi prínosné kroky poslanec radí napríklad aj sledovanie uplatnenia absolventov.
Podľa poslanca, väčšina opatrení nerieši akútne problémy školstva. Poslanec upozorňuje aj na časový harmonogram plánu. "Zo 40 opatrení sa behom roka bude realizovať 11 z nich a až 29 má termín realizácie do 31. decembra 2017. Ani jedno z nich pritom nerieši hlavný problém školstva, a to kvalitu a vzdelávanie či úroveň vedomostí našich žiakov," uviedol Gröhling.
Ministerstvo chce napríklad podrobnejšie analyzovať výsledky testovania našich žiakov, aby mohlo pripraviť konkrétne opatrenia. "Toto je zbytočný krok. Problémy už pomenované máme. Vieme, kde naši žiaci zaostávajú, aké schopnosti majú a aké nie. Dokonca aj riešenia máme pomenované. A ak nemáme, môžeme odsledovať, ako sa riešia inde. To všetko nám už výsledky testov a správy z nich hovoria. Čiže ide o obyčajné odďaľovanie ozajstného riešenia problémov školstva," vysvetlil poslanec.
Ďalším zbytočným krokom ministerstva je podľa neho vytvorenie pracovnej skupiny pre slovné hodnotenie. „Hodnotenie známkami vôbec nie je problém školstva. Mnohé školy preferujú známky, lebo sú jasnejšie a rodičia aj žiaci im rozumejú, kým slovnému hodnoteniu nerozumejú. Ešte aj v krajinách, kde žiaci dosahujú perfektné výsledky v medzinárodných testovaniach, ako v Poľsku či Estónsku, sa hodnotí známkami. Ak dnes školy chcú, môžu žiakov a rodičov pokojne informovať písomne, nič im v tom nebráni. Nemá zmysel, aby ministerstvo strácalo čas takýmito aktivitami. Jedine, žeby nevedeli, ako naplniť 40 opatrení,“ podotkol Gröhling.
Niektoré z krokov môžu byť podľa neho naopak prínosné. „Napríklad zvyšovanie výdavkov do školstva. Treba však dodať, že ak sa budú zvyšovať financie do školstva bez toho, aby sa systematicky vzdelávali učitelia, aby školy dostali kvalitné učebné materiály a dostávali riešenia a pomoc na zlepšenie výučby, takéto zvýšenie výdavkov sa nemusí pozitívne prejaviť na žiakoch," hovorí. Medzi prínosné kroky poslanec radí napríklad aj sledovanie uplatnenia absolventov.
