Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v júni 2018 povedal, že je zástancom inštitútu koncesionárskych poplatkov.
Autor TASR
Bratislava 10. januára (TASR) - Zrušiť financovanie RTVS cez tzv. koncesionárske poplatky a nahradiť ich príspevkom zo štátneho rozpočtu. To je základný cieľ novely zákona o RTVS, ktorú na najbližšiu schôdzu parlamentu predložili opoziční poslanci z SaS.
Liberáli sa domnievajú, že výber koncesionárskych poplatkov, ktoré až na výnimky platia všetky fyzické osoby evidované dodávateľom elektriny, ako aj zamestnávatelia s aspoň troma zamestnancami, je nespravodlivý a neetický. "Zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu a televízie využívajú alebo nie. Je navyše aj diskriminačný voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nie," tvrdí SaS.
Podľa predkladateľov ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré občania štátu už odvádzajú a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. Výška príspevku pre RTVS na rok 2020 má byť podľa novely na úrovni 81.640.000 eur, pričom v každom ďalšom roku sa má upraviť o priemernú mieru inflácie. K tejto sume SaS dospela vypočítaním priemernej výšky výberu v období posledných dvoch rokov so zaokrúhlením na desaťtisíce nadol.
Liberáli si podľa svojich slov uvedomujú, že výška sumy, akou je doteraz financovaná RTVS či už prostredníctvom koncesionárskych poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu, resp. ich kombináciou, je výsledkom čisto politických návrhov z minulosti, a teda pravdepodobne neodráža reálne potreby. "Do budúcna bude preto potrebné rozpočtovanú sumu spresniť na základe odbornej analýzy nákladov RTVS v pomere k požadovaným výkonom, ktoré by RTVS mala pre občanov vo verejnoprospešnom záujme manažérsky zabezpečovať. Na Slovensku takáto analýza bohužiaľ dlhodobo chýba, pričom pre udržateľný rozvoj RTVS je verejná diskusia o nej tá najpodstatnejšia," dodali predkladatelia.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v júni 2018 povedal, že je zástancom inštitútu koncesionárskych poplatkov, ale časom sa podľa jeho slov "pravdepodobne dopracujeme do situácie, keď nám bude jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že bude chytať myši". Rezník by uprednostňoval systémové riešenie, ktoré bude prijaté na základe ústavného zákona. "Tým by to bolo zabezpečené napevno," doplnil.
V januári 2018 hovoril o možnosti zrušenia poplatkov aj predseda SNS Andrej Danko. Opieral sa o výsledky hospodárenia štátu za rok 2017. "Ušetrené peniaze by sme mali investovať do ľudí, jednou z možností je použiť ich aj na zrušenie koncesionárskych poplatkov," uviedol.
V súčasnej vládnej koalícii vyvolali koncesionárske poplatky spor, a to ešte na začiatku júna 2016. SNS sa vtedy postavila proti plánovanému návrhu vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča zvýšiť ich zo súčasných 4,64 eura na sedem eur a ich pravidelnú valorizáciu. Danko vtedy uviedol, že zvýšenie poplatkov musí ísť ruka v ruke s optimalizáciou financovania, riadenia aj programovej štruktúry RTVS.
Liberáli sa domnievajú, že výber koncesionárskych poplatkov, ktoré až na výnimky platia všetky fyzické osoby evidované dodávateľom elektriny, ako aj zamestnávatelia s aspoň troma zamestnancami, je nespravodlivý a neetický. "Zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či služby rozhlasu a televízie využívajú alebo nie. Je navyše aj diskriminačný voči zamestnávateľom, ktorí sú povinní platiť podľa počtu zamestnancov takisto bez ohľadu na to, či pri svojej podnikateľskej činnosti služby verejnoprávnych médií využívajú alebo nie," tvrdí SaS.
Podľa predkladateľov ak chce štát poskytovať občanom služby RTVS ako verejnoprávneho média, musí vyčleniť na jeho financovanie prostriedky z daní, ktoré občania štátu už odvádzajú a nie zaťažovať verejnosť ďalšími osobitnými poplatkami. Výška príspevku pre RTVS na rok 2020 má byť podľa novely na úrovni 81.640.000 eur, pričom v každom ďalšom roku sa má upraviť o priemernú mieru inflácie. K tejto sume SaS dospela vypočítaním priemernej výšky výberu v období posledných dvoch rokov so zaokrúhlením na desaťtisíce nadol.
Liberáli si podľa svojich slov uvedomujú, že výška sumy, akou je doteraz financovaná RTVS či už prostredníctvom koncesionárskych poplatkov alebo zo štátneho rozpočtu, resp. ich kombináciou, je výsledkom čisto politických návrhov z minulosti, a teda pravdepodobne neodráža reálne potreby. "Do budúcna bude preto potrebné rozpočtovanú sumu spresniť na základe odbornej analýzy nákladov RTVS v pomere k požadovaným výkonom, ktoré by RTVS mala pre občanov vo verejnoprospešnom záujme manažérsky zabezpečovať. Na Slovensku takáto analýza bohužiaľ dlhodobo chýba, pričom pre udržateľný rozvoj RTVS je verejná diskusia o nej tá najpodstatnejšia," dodali predkladatelia.
Generálny riaditeľ RTVS Jaroslav Rezník v júni 2018 povedal, že je zástancom inštitútu koncesionárskych poplatkov, ale časom sa podľa jeho slov "pravdepodobne dopracujeme do situácie, keď nám bude jedno, či je mačka čierna alebo biela, hlavne, že bude chytať myši". Rezník by uprednostňoval systémové riešenie, ktoré bude prijaté na základe ústavného zákona. "Tým by to bolo zabezpečené napevno," doplnil.
V januári 2018 hovoril o možnosti zrušenia poplatkov aj predseda SNS Andrej Danko. Opieral sa o výsledky hospodárenia štátu za rok 2017. "Ušetrené peniaze by sme mali investovať do ľudí, jednou z možností je použiť ich aj na zrušenie koncesionárskych poplatkov," uviedol.
V súčasnej vládnej koalícii vyvolali koncesionárske poplatky spor, a to ešte na začiatku júna 2016. SNS sa vtedy postavila proti plánovanému návrhu vtedajšieho ministra kultúry Mareka Maďariča zvýšiť ich zo súčasných 4,64 eura na sedem eur a ich pravidelnú valorizáciu. Danko vtedy uviedol, že zvýšenie poplatkov musí ísť ruka v ruke s optimalizáciou financovania, riadenia aj programovej štruktúry RTVS.
