Liberáli tvrdia, že policajný zbor bol počas uplynulých rokov degradovaný na spolok vyberačov pokút.
Autor TASR
Bratislava 21. januára (TASR) - Vražda ženy, ku ktorej došlo v bratislavskom Starom Meste v piatok 15. januára tohto roka, je dôkazom, že Slovensko akútne potrebuje reformovať a skvalitniť policajný zbor. Tvrdia to predstavitelia opozičnej SaS, podľa ktorých nie je záujem riešiť domáce násilie, aj keď metodika existuje.
Liberáli tvrdia, že policajný zbor bol počas uplynulých rokov degradovaný na spolok vyberačov pokút. Preto ak bude SaS v reformnej vláde, sľubuje posilnenie poriadkových jednotiek na úkor dopravnej polície a administratívy. Zrušiť chce aj plánované vyberanie pokút a avizuje zavedenie spravodlivých finančných aj morálnych ohodnotení vyšetrovateľov, ktorých prácu považuje za nedocenenú.
Podpredsedníčku parlamentného ľudskoprávneho výboru Luciu Nicholsonovú (SaS) hnevá, že neexistujúci migranti zatienili existujúce bité ženy. "V tomto konkrétnom prípade nemohli využiť lehotu vykázania, lebo nebývali spolu. Mohli však použiť vydieranie alebo vyhrážanie a zadržať ho, ale neurobili to," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Podľa jej slov pre policajtov existujú metodiky, ako presne postupovať v prípadoch domáceho násilia. "Nie je to o kvantite, ale o kvalite policajtov. V Českej republike to napríklad funguje. My sme to na ministerstve práce zanechali otvorené ako prioritu v rámci Národného projektu eliminácie násilia páchaného na ženách a deťoch. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) napísala akčný plán, ktorý neplní a minula veľa peňazí na nezmyselné štúdie," povedala.
Nicholsonovú hnevá aj fakt, že nevieme, čo robí odbor rodovej rovnosti. "Existuje národný akčný plán predchádzania eliminácie násilia na ženách, ktorý by mal rozhodovať, ako vyškoliť policajtov. Sú tam peniaze z Európskeho sociálneho fondu. Chceme vedieť, kam išli všetky tie financie," odkázala.
Podobné prípady, k akému došlo 15. januára, sú podľa poslankyne nebezpečný fenomén. "Ženy, ktoré práve teraz čelia domácemu násiliu, vyzývam, aby sa nebáli. Sú tu mimovládne organizácie, ktoré suplujú bezpečnostné zložky a vedia poskytnúť poradenstvo. Zároveň týrané ženy vyzývam, nech sa nevzdávajú," apeluje Nicholsonová.
Tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik pripomenul, že napriek vyjadreniam generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára o predchádzaní domácemu násiliu ako o priorite, nie je vidieť konkrétne výsledky. "Pýtame sa, čo urobil pre záchranu životov žien, ktoré padli za obeť domáceho násilia," uzavrel Baránik.
Polícia eviduje od zavraždenej ženy spolu šesť trestných oznámení. Päť z nich podala ešte v roku 2006 na Róberta Ch., jeden podnet podala na Štefana K. Z piatich oznámení na Róberta Ch. vyšetrovateľ tri ukončil návrhom na podanie obžaloby na obvineného Róberta Ch. z trestného činu nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. "Dve podania boli v jeho prípade ukončené odovzdaním na priestupkové konanie proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade Štefana K. bol podnet 22. júna 2015 odovzdaný na prerokovanie priestupku príslušnému Okresnému úradu Bratislava I. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v danom prípade nemohol byť využitý inštitút vykázania z obydlia, pretože Štefan K. nežil s poškodenou v spoločnej domácnosti. Nemohla mu byť zaistená ani zbraň, nakoľko žiadnu v legálnej držbe nemal," uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
V minulom roku polícia iniciovala legislatívnu zmenu v zákonnej lehote pri inštitúte vykázania z obydlia, kde sa od 1. januára 2016 zmenila lehota zo 48 hodín na desať dní. "Polícia v roku 2015 aktualizovala postup pri vyšetrovaní trestných činov domáceho násilia a taktiež sú policajti pravidelne preškoľovaní v oblasti vyšetrovania týchto trestných činov," uzavrel Slivka.
Prípadom streľby, pri ktorej zomreli muž a žena, sa zaoberá Národná kriminálna agentúra. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy Dagmar Ch. v súbehu s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami a zabitia Štefana K.
Liberáli tvrdia, že policajný zbor bol počas uplynulých rokov degradovaný na spolok vyberačov pokút. Preto ak bude SaS v reformnej vláde, sľubuje posilnenie poriadkových jednotiek na úkor dopravnej polície a administratívy. Zrušiť chce aj plánované vyberanie pokút a avizuje zavedenie spravodlivých finančných aj morálnych ohodnotení vyšetrovateľov, ktorých prácu považuje za nedocenenú.
Podpredsedníčku parlamentného ľudskoprávneho výboru Luciu Nicholsonovú (SaS) hnevá, že neexistujúci migranti zatienili existujúce bité ženy. "V tomto konkrétnom prípade nemohli využiť lehotu vykázania, lebo nebývali spolu. Mohli však použiť vydieranie alebo vyhrážanie a zadržať ho, ale neurobili to," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Podľa jej slov pre policajtov existujú metodiky, ako presne postupovať v prípadoch domáceho násilia. "Nie je to o kvantite, ale o kvalite policajtov. V Českej republike to napríklad funguje. My sme to na ministerstve práce zanechali otvorené ako prioritu v rámci Národného projektu eliminácie násilia páchaného na ženách a deťoch. Vláda Roberta Fica (Smer-SD) napísala akčný plán, ktorý neplní a minula veľa peňazí na nezmyselné štúdie," povedala.
Nicholsonovú hnevá aj fakt, že nevieme, čo robí odbor rodovej rovnosti. "Existuje národný akčný plán predchádzania eliminácie násilia na ženách, ktorý by mal rozhodovať, ako vyškoliť policajtov. Sú tam peniaze z Európskeho sociálneho fondu. Chceme vedieť, kam išli všetky tie financie," odkázala.
Podobné prípady, k akému došlo 15. januára, sú podľa poslankyne nebezpečný fenomén. "Ženy, ktoré práve teraz čelia domácemu násiliu, vyzývam, aby sa nebáli. Sú tu mimovládne organizácie, ktoré suplujú bezpečnostné zložky a vedia poskytnúť poradenstvo. Zároveň týrané ženy vyzývam, nech sa nevzdávajú," apeluje Nicholsonová.
Tímlíder SaS pre spravodlivosť Alojz Baránik pripomenul, že napriek vyjadreniam generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára o predchádzaní domácemu násiliu ako o priorite, nie je vidieť konkrétne výsledky. "Pýtame sa, čo urobil pre záchranu životov žien, ktoré padli za obeť domáceho násilia," uzavrel Baránik.
Polícia eviduje od zavraždenej ženy spolu šesť trestných oznámení. Päť z nich podala ešte v roku 2006 na Róberta Ch., jeden podnet podala na Štefana K. Z piatich oznámení na Róberta Ch. vyšetrovateľ tri ukončil návrhom na podanie obžaloby na obvineného Róberta Ch. z trestného činu nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví. "Dve podania boli v jeho prípade ukončené odovzdaním na priestupkové konanie proti občianskemu spolunažívaniu. V prípade Štefana K. bol podnet 22. júna 2015 odovzdaný na prerokovanie priestupku príslušnému Okresnému úradu Bratislava I. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v danom prípade nemohol byť využitý inštitút vykázania z obydlia, pretože Štefan K. nežil s poškodenou v spoločnej domácnosti. Nemohla mu byť zaistená ani zbraň, nakoľko žiadnu v legálnej držbe nemal," uviedol hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka.
V minulom roku polícia iniciovala legislatívnu zmenu v zákonnej lehote pri inštitúte vykázania z obydlia, kde sa od 1. januára 2016 zmenila lehota zo 48 hodín na desať dní. "Polícia v roku 2015 aktualizovala postup pri vyšetrovaní trestných činov domáceho násilia a taktiež sú policajti pravidelne preškoľovaní v oblasti vyšetrovania týchto trestných činov," uzavrel Slivka.
Prípadom streľby, pri ktorej zomreli muž a žena, sa zaoberá Národná kriminálna agentúra. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci úkladnej vraždy Dagmar Ch. v súbehu s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami a zabitia Štefana K.