Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V prípade, že sa do parlamentu dostane aktuálny návrh novely zákona z dielne ministerstva kultúry, nepodporíme ho, vyhlásila poslankyňa Národnej rady SR za SaS Renáta Kaščáková.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) – Ak sa má meniť zákon o financovaní cirkví, podľa SaS nesmie ísť o kozmetické úpravy, ale o zásadnú odluku cirkví od štátu. "Preto v prípade, že sa do parlamentu dostane aktuálny návrh novely zákona z dielne ministerstva kultúry (MK), nepodporíme ho," vyhlásila poslankyňa Národnej rady SR za SaS Renáta Kaščáková.
SaS je podľa nej presvedčená, že je potrebné zrealizovať koncept, v ktorom by sa úloha štátu zredukovala na spolufinancovanie cirkevných sakrálnych pamiatok a významne narástlo samofinancovanie cirkví prostredníctvom jej vlastných aktivít vrátane zbierkovej činnosti. Legislatívny návrh ministerstva však liberáli vnímajú ako účelový zámer, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie štátnych dotácií pre cirkvi a náboženské spoločnosti, osobitne pre najpočetnejšiu katolícku cirkev. „Považujeme to za účelové predvolebné gesto, ktorým sa vláda potrebuje dočasne zapáčiť slovenským biskupom a cez nich posilniť svoj vplyv na veriacich,“ uviedla Kaščáková, zdôrazňujúc zároveň, že SaS je za dôstojné a nezávislé postavenie cirkví v spoločnosti.
Nový spôsob financovania cirkví, ktorý v podobe legislatívneho návrhu predložilo MK vo štvrtok (4. 7.) do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Štátny príspevok by mal byť po novom jedným zo zdrojov, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví. Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne zvyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. "Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelia tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkví uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo. "Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov," dodal rezort.
Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako desať percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení príspevku.
SaS je podľa nej presvedčená, že je potrebné zrealizovať koncept, v ktorom by sa úloha štátu zredukovala na spolufinancovanie cirkevných sakrálnych pamiatok a významne narástlo samofinancovanie cirkví prostredníctvom jej vlastných aktivít vrátane zbierkovej činnosti. Legislatívny návrh ministerstva však liberáli vnímajú ako účelový zámer, ktorého hlavným cieľom je zvýšenie štátnych dotácií pre cirkvi a náboženské spoločnosti, osobitne pre najpočetnejšiu katolícku cirkev. „Považujeme to za účelové predvolebné gesto, ktorým sa vláda potrebuje dočasne zapáčiť slovenským biskupom a cez nich posilniť svoj vplyv na veriacich,“ uviedla Kaščáková, zdôrazňujúc zároveň, že SaS je za dôstojné a nezávislé postavenie cirkví v spoločnosti.
Nový spôsob financovania cirkví, ktorý v podobe legislatívneho návrhu predložilo MK vo štvrtok (4. 7.) do medzirezortného pripomienkového konania (MPK), vychádza z doteraz uplatňovaného modelu, predpokladá však postupné zohľadňovanie počtu veriacich. Štátny príspevok by mal byť po novom jedným zo zdrojov, s ktorým cirkvi samostatne hospodária, čím sa štát odbremeňuje od poskytovania osobných pôžitkov duchovným a ďalších povinností, ktoré mu vyplývali zo súčasnej právnej úpravy finančného zabezpečenia cirkví. Štát by si však mal ponechať právo vykonávať kontrolu hospodárenia s príspevkom.
Podľa návrhu by mal štát prispievať na činnosť cirkví príspevkom každoročne zvyšovaným o mieru inflácie a valorizáciu. "Celková suma príspevku na rok 2020 sa rozdelí tak, že prostriedky vo výške tohtoročného príspevku sa medzi jednotlivé cirkvi rozdelia tak ako v roku 2019, zvyšná časť celkovej sumy od štátu bude cirkvám prerozdelená pomerne podľa počtu veriacich cirkví uvedeného v sčítaní obyvateľov,“ ozrejmilo ministerstvo. "Cirkvám, ktorým v roku 2019 nebol poskytnutý príspevok zo štátneho rozpočtu, a cirkvám, ktoré budú registrované po nadobudnutí účinnosti navrhovaného zákona, sa poskytne príspevok na základe ich žiadosti a podľa počtu ich veriacich podľa posledného sčítania obyvateľov," dodal rezort.
Návrh novely ráta s tým, že ak dve po sebe nasledujúce sčítania obyvateľov uskutočnené po účinnosti zákona vykážu pokles alebo nárast veriacich o viac ako desať percent, štát môže rozhodnúť o jednorazovom znížení alebo zvýšení príspevku.
